LIN (Tom Holland) @hiimtomholland

💙41💙

Stojím v predchodbičke tmavej miestnosti bez svetla, čiže aj bez okien. Pozerám na Roberta, ktorý vykračuje zamnou.
,,Super. Super Rob. Tak teraz tu budeme mi dvaja stáť v nejakej dlhej tmavej chodbe, kde není nič vidieť a jediné svetlo, ktoré tu je, je z týchto otvorených dverí tu, oby dvaja. Perfektné." Rukou som mávla k dverám, ktoré hneď po Tom, čo som dohovorila, zavrel. No sekundy predtým, než som mu ešte z malinkých lúčou svetla, ktoré sem prenikali z chodby vydela do tváre, spatrila som zavádzajúci úsmev, z ktorého som doslova vyčítala
,,dievča utekaj, dokým sa dá. Vydíš ten jeho lišiacky úsmev? Nezáleží na Tom, že ho už osobne poznáš cca rok. Je nepredvídateľný a ti. Ty Lin! Sa s ním nachádzaš v...vlastne ani neviem, v akej tme. Čiže ak ti je život milý, zdrhaj- čo ti len nohy stačia!!"
Áno, ja viem. Moje schopnosti zvané ,,vyčítaj myšlienky z úsmevu toho druhého,, sú nenahraditeľné.
No už bolo neskoro. Dvere zatvoril. Tma. Nevydim na krok, započula som zamknutie dverí. Mám strach z tmy. Konkrétnejšie sa v nej cítim nesvoja.
,,Geniálne. Tak teraz tu stojíme dvaja." Žiadna odozva.
,,Rob?" Nič..
,,Robo?!" Ticho..
,,Robert!!" Začínal sa má zmocňovať divný pocit. Nie koly tomu, že sa on neozíval. To mi bolo aj celkom jedno. Bolo by mi ukradnuté, aj keby si preňho prišli nejaký Wattpad agenti z môjho mobilu s tým, že ho musia odniesť, premiestniť do príbehu inej osoby z vakom na hlave len preto, aby tam hral zmyslenú postavu Tonyho Starka, kde bude na zakladny spolupracovať s Furym a Nat, vylievať každé ráno na hlavu Romanovovej dcére sliz na hlavu, ktorá mu na oplátku otrblietkuje zato jedno z jeho brnení na ružovo. Áno, počujete správne. Bolo by mi to jedno.
(POZNAMKA AUTORA: KOMU BY TO NEDOŠLO, TAK ÁNO. ÁNO, OPÍSALA SOM KÚSOK PRÍBEHU Z POHĽADU TONYHO STARKA (ROBERTA) JEDNEJ SUPER BOHYŇE!! IDEŠ BEJBY😂💚!!)
Mne tu skorej išlo o to, že sa nachádzam v strede tmy, nevedmo kde. Tak kde to som?
Išla som rovno pred seba s tým, že som chcela nahmatať stenu. No stena neprichádzala. Oo nie. Že som sa za tú chvíľku v tme nestihla dezorientovať. Och. Začala som v tej tme mávať okolo seba s tým, že nájdem nejaký oporový bod a pri ňom sa schúlim do klba, aby som mala istotu toho, že za mojím chrbtom je niečo a nie holá púšť z tmy. Nič.
,,Roobeert!! Zapni to svetlo. Nechci ma nahnevať ti hovorím. Padaj!!" Prečo je ticho?? Je vôbec tu? Keď som počula zamykanie dverí...musí byť predsa tu. Inak by som počula opäť dvere a vydela kúsok svetla, valiaci sa z nich do tejto temnoti.
Kráčala som rovno s úmyslom najst oporu a rukami vystretími predomňa, aby som nenarazila do niečoho. Keďže mi ale smola želá...podkla som sa o nejakú krabicu, z ktorej vypadly látky niečoho. To som neriešila, no. Vydedukovala som to podľa sili nárazu a zvukom.
,,Au." Ležím na zemi. Paráda. Ked som sa chcela postaviť, rukou som zavadila o nejaký predmet. Je to predmet? Chytila som to aj druhou. Je to asi nejaká noha stĺpu alebo niečo takého. Každopádne som neváhala a obmotala si ruky- nohy okolo toho.
Blbá tma.
,,Robert, zober ten svoj leniví zadok a doval sa k tomu vypínaču!! Notaak!!" Posledné slovo som povedala už skôr zo zúfalstva. Silnejšie sa pritisla na stĺp, o ktorom mi po chvíľke došlo, že to nemôže byť stĺp.
Stĺpy sú predsa róvne a tento stĺp má neidentifikovateľný tvar Lin.
,,No neviem, neviem, kdo je tu lenivý. Veď som ťa musel odniesť na rukách z tvojej izby sem. Lin predsa nebude kráčať, všakže." Zasmial sa a ja som počula zvuky zapínajúcich sa svetiel, ktoré sa postupne zapínali. Chvála Thoru!! A fuj na Lokiho za to, že ten idiot, ktorý stojí pri zapínači svetla, nepozná ešte karmu. Takýto ,,šok,, mi spôsobiť. Je normálny? Oh. Ja som zabudla. Nie.
,,Mimochodom. Dúfam, že si si pri páde na tej krabice s látkami neublížila a stihla sa v tej tme za tých pár sekúnd zabaviť.'' Zasmial sa. Blb. Agh Robert.
,,Tak ti hrabe??" Svetlo už svietilo a ja pozerám na Roba, kráčajúceho ku mne. Ku mne, sediacej na zemi nalepená na nejakú vec. Na stĺp. Či?  Nevnímala som to, dovtedy, dokým po pri chôdzi kumňe nezdvihol dvakrát hore a dole obočie a očami upozornil na niečo, či niekoho vedľa mňa. Otočím hlavu rovno do lava. Vidím modrú farbu. Je to tak blízko vedľa mňa. Či ja vedľa toho? To sú rifle? No áno. Sú to nohavice od Tomoveho kompletu. K tomu patrí ešte to tmavomodré sako, čo mal na zhromázdení. Pamätám si to. Ale pockať. Ak sú toto Tomové nohavice a to, kolo čoho som obmotaná rukami nohami, není stĺp...či...počkať. Otočila som hlavu hore a uvidela to, čo som objímala rukami-nohami.
Mňa porazí. Ved ja som objímala...

Ahoj✨.
Krátke info.
•žijem
•som zdravá
•k životu mi nič zatiaľ nechýba
•som Happy
•nevydávam teraz tak často, pretoze...škola. Myslím, že k tomu sa viac vyjadriť ani nedá.
•mám vás rada.
Papa 🔥💙!!