LIN (Tom Holland) @hiimtomholland

💙49💙

Ráno bolo véľmi ťažké na vstávanie.
Predsalen. Vstávať o pol vôsmej po tak dlhej dobe odviknutia. Je to ako za trest. Asi päť minút som sa prehovárala konečne vstať, pretože keby som tam ležala čo i len o minútu dlhšie, som presvedčená, že by som zaspala. Z horka ťažka som sa dotrepala do kúpelky, posledný krát využila sprchu, vyčistila si zuby a vyšla aj s plnými rukami, ktoré smerovali následne do kufru z kúpelky. Spomínate si, ako som spomínala, že sa nemalujem? Riasenka nezaškodí aj keď som popravde celú dobu, ako som bola vo sprche rozmýšľala na pro a proti dať si ju práve dnes. Áno, ťažká dilema. Kappa. Aspoň som nerozmýšľala nad takými smutnými vecami, ako je môj odchod, alebo to, že sa najpravdepodobnejšie už z týmito tu ľuďmi už nikdy neuvidím. Prezliekla som sa do niečoho elegantného a sadla na posteľ. Mala som dobrú náladu už od rána.
Hotel ešte spal. Hm. Možno to bude aj tým, že je už po včerajšku z polovice vyprazdnený. Pobalila som si pyžamo a zvyšné veci do kufru. Taak. Definitívne som ho zavrela a dúfala som, že som nič nezabudla. Hodiny ukazovali ešte celú hodinu do môjho odchodu. Schmatla som kľúčik, mobil, slúchadlká a nakračala si to preč. Na chodbe sa mihol niekto tak možno len s kufrom v ruke na ceste dole tými úmornímy schodami. Stále nechápem, ako takýto hotel nemôže mať obyčajný výťah. Ľuďom, ktorým sa dalo, som aspoň na pár poschodí pomohla s ťažkými kuframi a vybehla von z hotelu. Nadýchla som sa toho čerstvého ranného vzduchu, ktorý mi chýbal a hlbšie sa zababušila v Tomovej mikine, ktorú mi dal, keď sme natáčali vodné scény v chladnom večery niekoľko kilometrov od nášho hotela. Áno...tie časy.
Ach Lin. Spamätaj sa. Už spomínaš na predošlé, ako nejaký starý človek a to si len o trošku mladšia, než je Daya.
Veď áno Mušu...veď áno.
Slúchadká do uší, mobil do vrecka, ide sa na malú prechádzku.
Do hotelu sa vraciam asi tak po pol hodinke s niečím malím vo vrecku. V hoteli už vpodstate absolútne nikto nieje. Začínam sa tu pomali cítiť ako na začiatku roka, keď sme sem len prišli. Jak na samotke. Tiež to tu bolo tak vyprázdnené. Nemôžem to síce povedať s istotou, no malé percento nádeje, že stretnem niekoľko známych ako idú na raňajky, tu je.
Totižto hneď z rannej prechádzky som sa v hoteli zvrtla so jedálne, kde som natrafila práve na Letitiu.
Nabrali sme si jedlo a asi tak s ďalšími šiestimi ľuďmi v miestnosti začali jesť svoje posledné raňajky. Popravde som sa po Axlovi, Jerremym, Robertovi a ani po Zendaye, či Tomovi nezháňala. Čím viac čau s nimi teraz budem ráno tráviť, tým ťažší budem mať odchod. A Letitia...to je kamarátka, s ktorou keď sa stretnem na chodbách alebo plátne, sa dobre pozhováram, avšak nevytvorili sme si ten vzťah ako ja s týmito štyrmi vymenovaním ľuďmi. Je to celkom smiešne, keď práve mi dve tu sedíme a zhovárame sa. V pozadí hrajú pesničky a vzadu v jedálni už vypratávajú alebo chystajú veci, to niesom schopná usúdiť, pre ďaľšiu spoločnosť, ktorá tu bude pracovať po nás.
,,Je to celkom paradox."
,,Hm?"z môjho rozmýšľania ma vytrhol jej jemný smiech.
,,Že je to celkom paradox. Vieš...si pre mňa jedna z prvých ľudí, z ktorými som sa tu rozprávala a taktiež aj najpravdepodobnejšie jedna z posledných. Heh."
,,No. Popravde to mám z mojej strany podobne."
,,Počuj...aj keď sme sa až tak často nerozprávali, budeš mi chýbať. Hlavne tie tvoje trapasi, ktoré sa ti neustále pred všetkými diali. Napríklad to, ako si navrhla hrať slepú babu pomedzi natáčacou prestávkou. Alebo ako sme urobili vláčik. Bola to paráda. Hm." Nato som sa usmiala a položila si ďalšie sústo mojich raňajok do pusi. Keď v Tom jej zrazu niekto prezvonil a po krátkom rozhovore sa namňa pozrela.
,,Ja už za desať minút odchádzam. Takže by som to mala čo najskôr dojesť a dokopať svoj lenivý zadok po kufor." Zasmiala sa, no to sme už obe mali skoro prázdny tanier.
,,Počuj, Let. Kde máš amm...Elizabeth? Dobre hovorím?"
,,Oh. Moju asistentku? Áno. Volala sa Elizabeth." Postavili sme sa a išli odniesť riad.
,,Volala? Tooo akože už. No." Po krátkej odmlke doplo aj jej, ako tá veta vyznela.
,,Oh. To nie, nie. Akurát odišla asi tak týždeň dozadu. Potrebovala sa narýchlo ešte prepįsat v spoločnosti, aby nestratila prácu. Vybavovala si ďalšie natáčanie."
,,No pekne. A teba tu nechala s neviem koľkími papiermi."
,,Popravde iba z jedným. Ale inak na pohodu. Zvládla som sa v ňom orientovať." Z chuti sa zasmiala a mi sme tak počas reči došli až k jej izbe.
,,Pomôžem ti z kufrom."
,,To by som bola rada. Alee. Nemáš ty byť pri Tomovi? Si predsa jeho asistentka, nie?"
,,To áno, no ten sa ešte určite spamätáva na izbe zo včerajšku a vyvaľuje sa na posteli nevedomí rána."
,,Kch. Si dávate navzájom ale poriadne zabrať."
,,Navzájom?" Skoro sme sa s tým kufrom ztrepali dole po schodoch, ako to dopovedala.
,,Áno, veď ty hádam ešte nevieš, že niekde od pol roka sa tu začala postupovať historka, ako sa nám náš malý Tom Holland zamiloval?"
,,Robíš si srandu? Vieš...Robert do mňa s týmto zabŕdal už dlho. A nielen domňa. Ani nechcem radšej vedieť, čo mu chudákoi hovoril, keď som tam nebola nablízku ja." Sarkasticky som sa zasmiala.
,,Takže to je pravda."
,,Vieš...možno sa mi môže páčiť. A ja jemu. Avšak naše cesty sa rozchádzajú. Nebol by tu preto nejaký hlbší zmysel, aby..mm. Treba tomu dať iba čas."
,,Hmm. Chápem. Tak...prajem ti veľa šťastia do života Lin." Už sme stáli pred hotelom a tam pár čiernych áut odpoarkovaních pre tých, ktorý už obdržali telefonát o Tom, že ich odvoz je už tu.
,,Nerozlúčiš sa s ostatnými?" Kufor nám z rúk zobral chlap, ktorý mal na sebe sako presne také isté, ako ostatný muži, ktorý sedeli v autách.
,,Už som sa s nimi rozlúčila. Minimálne s tými, ktorých som tam našla. Z tými, s ktorými nie, som sa rozlúčila včera." Mrkla namňa. Usmiala som sa nad tým, ako pozitívne to bere.
Mala by si si od nej momentálne zobrať príklad Lin.
To veru Myšu. To veru. Neverím, že to hovorím, no prvý krát s tebou za celú tú dobu súhlasím.
Po rozlúčke som sa vrátila dovnútra do hotelu a na schodoch som vydela ako Margaret držý pod ramenom Roberta, ktorý má na sebe čierne okuliare a sako zo včerajška.
,,Marg?"
,,Luna!! Ani nevieš, ako rada ťa vydím. Poď, pomôž mi."
,,Luna?"
,,Čiii. Lina. Či čo si. Lin. Poď, je to tvoj kamoš. Pomôž."
,,Je to predovšetkým osoba, na ktorú si mal dávať pozor ty. Hlavne ty. Si jeho asistentka." Chytila som Roberta z druhej strany a niesli ho hore po schodoch na naše poschodie, kde ešte pre dnešok, do konca dňa býval, keďže mi dopla situácia.
,,To isté môžem povedať ja o tebe. To ti si Tomovi pobláznila hlavu, nie ja. A vidíš, čo z toho je. Ani jeden sa z toho neviete poriadne dostať. Si jeho asistentka. Mala si naňho dávať pozor a nie ho ešte viac poblázniť." Už som chcela namietať, no Robert ešte stále v trošku podnapitom stave zo včerajška, sa nedokázal udržať poriadne na nohách. Heh.
,,To by chcelo fotku." Pozrela som sa na Margaret zo zdvihnutím obočím.
,,Veď vydíš, v akom je stave."
,,Veď praaveee!!" Zasmiala sa a vyťahovala mobil. V Tom niekto na mňa zozadu slabo skočil a niekto druhý zase spravil obyčajné.
,,Ba!!" Ja som sa pravdaže zľakla a zapišťala.
Bol to Ax s Jerrom.
,,Ste blázni!!"
,,Blázni, ktorých máš rada Lin."
,,Presne."
,,Ach."
,,Úsmev, trapoši!!" Rýchlo som stiahla Robovi okuliare, aby bol vydieť jeho neprítomný výraz, no stále som ho podopierala. Jerremy sa mi hodil okolo ramien a Axel pri mne zapózoval ako nejaký Gucci model. Margaret stále z druhej strany podopierala Roba a stlačila tlačítko.
,,Dokonalá fotka!!"
,,Tomu ver!"
,,Kaaamo. Ten bude od nadšenia skákať, keď sa tá fotka dostane až k nemu."
,,Prepošli mi potom tú fotku."
,,Jasné, že áno."
,,J..aA. BáL...nÁl...šáL...sál. H. Ves. Keks. JaKK Saa tOmU nAdÁvA? mÁm To. VáS. tO jE to....sLoVo. JaAa h VaáÁs zabijEm, ak sA. H. To NiEkAm DosTaNe. Už Si...h. KoLeDuJeTe LeN tÝm, Že Si To NaPíSaLa. OdFoTiLa. TaK. H."
,,Noo. Tak ten bude mať poriadne rušnú cestu domov."
,,Naraz?" Otočila sa na nás Margaret.
,,Naraz." Pritakali sme a naraz skrykli. Tony iba zakňucal a pod jeho nekontrolovatelným vplivom sa skúsil zamračiť. Vyzeralo to viac, než dosť smiešne nato, aby sme sa nezasmiali.
V Tom niekto zavolal Margaret.
,,No nie decká. Musíme sa poponáhľať, pretože môj odvoz už bude za 10minút tu."
Natoniekto zavolal Jerremymu s tým istým požiadavkom. Za desať minút dole pred hotelom aj s kufrom.
Rýchlo sme odniesli Roberta na hotelovú izbu a rozlúčili sme sa. Margaret a Jerremy vyšprintovali z izby po kufre, vtom zavolali aj Axlovi. Za desať minút dole.
,,No fúha. Nejako rýchlo nás tu ubúda." Rozlúčila som sa aj s ním a zostala som sama pri Robertovi.
Láskyplne som sa naňho otočila, pretože to všetko namňa z rána doľahlo. Tak rýchlo som sa rozlúčila s tými tromi idiotmi...
,,Čo budem s tebou teraz robiť?" Sadla som si k doslova položené mu Robertovi na posteľ.
,,Nechať ma tu zomrieť."
,,Budeš mi chýbať."
,,Ja som vedel, že má máš rada."
,,Si idiot."
,,Ktorého máš rada. Priznaj si to. Neboj sa. Sme natom rovnako. Aj ty mi budeš chýbať." V Tom som si niečo uvedomila.
,,Tyy...buď máš nejakú super schopnosť v sekunde vytriezvieť, alebo netuším."
,,Pcheeee. Kiež by. Ale viem to potlačiť. A vôbec. Není toho vomňe ešte až tak veľa. Vieš čo chcela včera spraviť tá Margaréta?!"
,,Čo?"
,,Chcela ma pretiahnút!!" Začala som sa smiať.
,,Tebe to pripadá smiešne, čo? Fu. Normálne som sa len tak tak ubránil a dneska som radšej hral viac napitého, než v skutočnosti som. Áno, ja viem. Som DOBRÝ herec." Prekrúrila som očami.
,,Priam brilantný. No teraz by si mohol ísť do sprchy a pobaliť si posledné veci."
,,Začnem hneď." Začal si dávať dole sako a následne rozopínať gombíky od košele.
,,Nieee!! Prestaň a okamžite!! Si sa už načisto pomiatol?!" Prikrilansom si oči dlaňami a postavila som sa z posteli.
,,Veď len srandujem. Počuj, nieje to Tomová mikina?"
,,Umm."
,,Ale jasné, že je."
,,Možno!!"
,,Ty potvorka, malinká."zaškrtil sa namňa.
,,Vieš čo? Môžeš namiesto toho, aby si..." V Tom mi zazvonil telefón a ja som obdržala tú istú správu. Desať minút.
,,Ach...rád som ťa spoznal." Bez akého koľvek sarkastickéhe, či opitého podtónu preniesol a objal ma.
,,Vieš čo? Napokon aj ja teba."
.
Naposledy som sa porozhliadla po mojej izbe a otvorila dvere. Višla von z kufrom a pred tým, než som s ním definitívne chcela dójsť až dole, som sa plánovala zastaviť u Dayi na tak zvanú otočku pred dverami jej izby. Kufor som položila k dverám a ja sa otočila k zámku. Keď som zamkla, otočila som sa a tam už stál Tom opretý o stenu, ruky na hrudi, nohy prepletené cez seba. V celej svojej kráse.
,,A to sa ani nerozlúčiš princezná?"
,,Plánovala som po ceste." Tvárila som sa, akoby ma práve neprekvapilo, že sa tu zjavil primňe len tak, ako prízrak, úplne potichúčky, bez akéhokoľvek zvuku. Zobrala som kufor a smerovala som ku schodom.
,,Daj, pomôžem ti." Dobehol ma, zobral mi kufor z ruky.
,,Čo sa týka včerajšku."
,,Nie, toto rozoberať nebudeme. Každý má svoje chvíľki a som rada, že sme si to ujasnili." Najprv sa namňa pozrel zarazene, no potom sa mu na tvári uvelebil spokojný a praví úsmev.
,,Aj ja som rád, že sa to ujasnilo."
,,Poďme sa baviť o niečo veselom. Ako sa ti vstávalo Tom?" Pokladala som kľúčik na recepciu.
,,Otrasne."
,,Hah."
,,Takže to ti príde smiešne?" Zamračil sa namňa.
,,Najviac na svete!!" Veď po včerajšku..nedivím sa mu.
,,Veď ja ti dám dôvod na smiech. Toto je ešte nič." Položil kufor, zobral ma na ruky, posadil na recepčný pult a začal okamžite štegliť na páse. Ja som sa začala opäť smiať, no keďže som nechcela spadnúť dozadu, alebo sa rozvaliť po celom pulte, nakláňala som sa k nemu.
,,Dd-dobre, to už sta-aačí Tom!!" Keď som chcela zoskočiť, pretože som mala už vážne dosť a mala som pocit, že si začínam cítiť hádam aj brušáky, opäť ma chytil a prvú vec ako sebazáchranný pud ktorý som spravila bol ten, že som si nohy aj ruky obmotala okolo neho.
,,Aaa, takže moja víla zase až toľko toho nevydrží!!" Naschvál si domňa rípol.
,,Ja vydržím toho veľa." Zasmiala som sa. Ona sa zastavil v chôdzi ku kufru aj somnou, keďže ma držal.
,,Áno?"
,,Áno!!"
,,Vydržíš to tvrdo a veľa? Ukáž."
,,Thomas Holland!!"
,,Áno, tak sa volám. Dobrý poznatok."
,,Ti si naozaj idiot. Vieš o tom?" Buchla som ho do ramena.
,,Si milá, ďakujem za pripomienku, ale tú vec, ktorá ukáže tvoj odraz, keď sa pred ňu postavíš, v odbornom názve zrkadlo, na izbe mám."
Zobral kufor a aj somnou na rukách si to odkráčal von pred hotel.
Tam už stálo auto, z ktorého vystúpil muž v obleku, ktorý išiel po môj kufor, aby ho mohol dať do kufru. Cítila som, že ma nechce pustiť a tak som zoskočila. Pozrela som sa na celý hotel a v Tom mi to doplo.
,,Hii, Daya!!"
,,Čo?"
,,No Daya!" Nerozlúčila som sa s ňou. Tak som sa zakecala s Tomom, že som úplne zabudla...no to je jedno. Rozbehla som sa naspäť do hotelu. Keď som už bola na pol ceste, zrazu z hlavných dverí vybehol Jerremy, Axel a Margaret. Skoro sme sa zrazili, no ubrzdili sme to.
,,Čo vy tu robíte, nemali ste už byť v autách, niekoľko kilometrov od hotelu?"
,,Áno, mali." Urazene ohrnula nosom Margaret.
,,Kde je problém?"
,,Zistili sme, že ideme tým istým smerom. A že ideme tým pádom aj jedným istým autom. V tú istú chvíľu."
,,Cítim slovíško LENŽE Ľudia." zasmiala som sa, keď som vydela Jerrov previnilí pohľad. Určite bol.
,,Jerrasovy bolo teba ísť na vécko a tak sme ho počkali pri dverách. Lenže potom sa chcelo aj Margaret. Medzi tým vyšiel s wécok Jerr a tak som išiel aj ja. A tak Jerry zostal strážiť kufre. Keďže mu povedzme tak nejak nedoplo, že má s tým oboznámiť náš odvoz, naše auto odišlo bez nás a s niekým iním ako ,,náhradu,, ." Súcitne sa na Jerra pozrel Ax.
,,Ako primitívne. Ste jak malé deti."
,,To hovorí tá pravá Margaret."
,,Pf."
,,Kam idete?"
,,Tuto Jerremy na letisko do lietadla, ja sa nejako plánujem z letiska už dostať domov sám a Marg je po ceste."
,,Tak nastúpte do môjho auta. Aj ja idem na letisko."
Prišiel k nám Tom akurát vtedy, keď sa mi išla vzdávať vďaka, no Vtedy som spatrila v dverách zendayu.
,,Dayyaa!!" Skočila som jej do náruče.
,,A ja som si už myslela, že sa somnou nerozlúčiš." Silno ma objala.
,,Jak by som mohla!! Akurát...som sa tak trošku zakecala."
,,Áno, zakecala. Počula som. Výdrž na dlho a tvrdo." Začala sa o dušu smiať. Keď spozorovala môj zarazený pohľad, snažila sa dosmiať a začať vysvetľovať.
,,Vieš, rozprávala som sa z barmanom a keď som už stála medzi dverami, ešte som sa otočila, že chcem niečo povedať, no dvere som si podopierala nohou a tak som počula kúsok vášho rozhovoru s Tomom." Keď to odpovedala, obe sme sa naraz otočili tam, kde stál. Pomáhal mužovy v obleku a Axlovy napchať kufre do kufra. Pekný paradox.
,,Mmmhm."  Margaret si išla sadnúť na čestné prvé miesto. Do predu auta. Jak inak. Zatiaľ čo Daya pozerala dopredu, ja som z Tomovej mikiny vytiahla veľké rudé jablko, na ktorom bolo v strede na zeleno vypálené srdce. Bolo to prírodné. Nalepíte na malé nedozreté jabĺčko nálepku a postupne ako bude rásť, sa tá jedna časť pod nálepkou ,,nedotkne,, slnka. Myslím, že pre Dayu dokonalé.
,,Pači." Nastavila som jej ruku zo spešl jablkom.
,,To. Je. Čo. Omggg!! Ježiši, to je perfektné." Zobrala do ruky Veľké jablko a od nadšenia až zčervenala. No, tak až takúto reakciu som nečakala.
,,Joooj, ja ti strašne krásne ďakujem. Milujem jabĺčka a toto bude na sto percent fesst dobré jabĺčko. No vydíš, skoro som zabudla. Toto. Pači." Vitiahla si zo zadného vrecka svojích nohavíc, na hrubo poskladaný papierik.
Ja som ho priala a začala otvárať. Veľkosťou bol skoro ako polovica mňa.
,,Wow." Bol to papier s podpismi a fotkami k tomu hádam všetkých hercov, ktorý tu boli na natáčaní.
,,Dopočula som sa, že tvoja sestra, či kamoška..no. Spolubývajúca Jay, má stenu s fotkami. Viem, že to není niečo excelentné, no dúfam, že poteší."
,,Robíš si srandu? Jasné, že poteší. Ďakujem ti. Nebyť teba, aj by som nato aj úplne zabudla."
,,Za nič to nestojí." Vykročili sme smerom k autu, ja som si papierik strčila do vrecka a začala si dávať dole Tomovú mikinu.
,,Jerremy, hovorím ti naposledy. Vpredu sedím ja." Pristavili sme sa pri nich a plne počuli Jerra s Axlom, ako sa hádajú o predné sedadlo.
,,Chlapci, budem vás musieť sklamať, no v predu sedí už Margaret."
,,AaA tá ťapa.!" Ohrnul sa Ax a Jerr sa ticho pousmial nad faktom, že ani jeden z nich nesedí vpredu.
,,Keď nie ja, tak nikto. No. Bolo mi tu s vami dobre ľudia. A ty Daya, poď sem." Vtiahol Jerr do objatia Zendayu.
,,Si tá najlepšia osoba, s ktorou som mohol pracovať. Teda. Až na to neskoré nevyplňovania papierov. Ale tak to máte s Tomom spoločné. Aj ty Tom. Budeš mi chýbať, no myslím, že je tu osoba, ktorej budeš chýbať viac." Mrkol namňa a ja som s nepatrním úsmevom pretočila očami. Odtiahol sa od jeho oficiálne kamarátky, pretože v práci už nebol ani jeden z nich, Jerremy sa pozrel na Axla.
,,Mne? Akože nie, že by mi nechýbal, no myslel som, že narážaš na L..."
,,Buď ticho a radšej už poď." Potiahol ho za rukáv.
,,A to som si myslela, že vždy uzemný Axel Jerra a nie naopak."
,,No ľudia. Mám vás všetkých rád. Milujem vás z celého srdca. Nikdy na vás nezabudnem. Ste lásky môjho životaaa!!" Dokončil svoj dramatický prednes Ax a pozrel sa na Jerra, ktorý naňho pozeral ako na blázna.
,,Čo je?"
,,Vieš čo? Sedím vpredu. Margaret, vyliezaj." Jerry otvoril aj napriek tomu otvoril zadné dvere auta, sadol si tam a Axel šprintoval zaním.
My traja sme nato pozerali zo smiechom v očiach.
,,Všimol si niekdo, že sa tak zblížili, akoby si boli bratia?"
,,Škoda len, že až teraz na konci."
,,Veru." Daya, Tom a Ja sme sa na seba pozreli. Všetci sme vedeli, aká chvíľa teraz nastáva. Keď v Tom zrazu...
,,Hej!! Vy hovadá!! To ste ma tam vážne chceli hore nechať bez rozlúčky??!" Pribehol sem z hlavých dverí Robert.
,,Vždy sa sem dotrepe."
,,Tomu ver." Tieto dve vety sme si z Dayou prehodili tak, aby sme ich počuli iba my dve. Úsmev mi z tvárí nezmyzol. Ba naopak s zväčšil, keď som ho videla v tričku a teplákoch. Vzácny pohľad. Ešte pred chvíľou bol, teda to minimálne tvrdil, že pôjde to vane a teraz...
,,Poď sem!!" Doslova sa namňa hodil a objal ma.
,,Sľúb, že namňa nezabudneš." Povedal to tak ticho, že som aj mala problém to vôbec počuť.
,,Sľubujem." Spravil som to isté, čo on.
Odtiahol sa a pozeral sa na mňa z iskrou v očiach, ktorá naznačovala, ako veľmi aj napriek tomu, že to nehovoril, ma má rád.
,,Lin. Mám ťa naozaj veľmi rád a som na teba hrdý. Tvoj prýbeh už poznám a dopracovať sa až sem? Klobúk dole. Ľudia vedia, že ja takéto veci nevravím často, no budeš mi chýbať a teraz už vážne musím, pretože Margaret otvára dvere. Keď tu zostanem čo i len o sekundu dlhšie, určite sa namňa zvalí a začne má klúdne aj oblizovať. Čo ja viem, čoho veď tá divoká ženská ešte schopná. Pa!! A veľa šťastiaaa!!" Dal mi pusu na líce a už, už šprintoval naspäť do hotelu. Avšak ešte stihol zaklopať na zadné okienko auta a zakývať chalanom na rozlúčku, keď v Tom Magraret vážne otvorila predné dvere auta.
,,Ale noták. No nič. Jeho chyba, že sa mi nedal pobozkať sa. A ľudia, čaute. S tebou Lin sa rozlúčim potom. Pod." Sadla si naspäť do auta.
,,Takže. Je ten čas?"
,,Čas? Linka. Mám chuť plakať a smiať sa zároveň. Poď sem ti môj drobec." Objala ma a niečo pošeokala do ucha.
,,Ale teraz ťa už nechám Tomovi. Myslím, že posledné chvíľky s tebou si zaslúži on."
,,Budeš mi chýbať."
,,Aj ty mne moja. Aj ty mňe." Snažila som sa udržiať slzy v očiach, no Daya sa snažila o to isté. Paradox. Odtiahla sme sa a akurát vtedy jej niekto zavolal.
,,Idem ja trochu ďalej. Musím to zdvihnúť. Ale neboj. Stihnem ti zakývat, keď budeš v aute." Zašla za stĺp a pomalšie za tuju, ktoré sem sadila Addamsová. Dostatočne ďaleko nato, aby mňa s Tomom nepočula.
,,Pači." Podala som mu jeho mikinu, ktorú som po celú tú dobu držala v rukách. Potichu poďakoval.
,,Vieš čo je na tomto najviac bizárdne? O tomto hoteli a o veciach, čo sa dialo vo vnútri by vznikol celkom dobrý seriál. Vpodstate sa stretli iba náhodný ľudia, ktorý si UOUUU!!!" Svoju vetu som nedohovorila, pretože si na moju vystretú ruku, s ktorou som sa opierala o jeden zo stĺpov, sadol holub.
,,O. Môj. Bože." Úplne som strnula a tupo pozerala na toho holuba.
Tom sa začal ako o dušu smiať.
,,Tebe to príde vtipné Thomas?!"
,,A-ano, v-via-c než leen vtip-neee."
,,No len sa z toho smiechu nepocikaj." Ruku z holubom som pomaly pokročila, nech neuletí.
,,Čo keby ťa okakal? Stále by si sa smial?!?" Rozmáchla som sa k nemu s rukou, na ktorej mi ten holub sedel.
,,Hm. No zrazu tu sedíš ako poslušný kanárik, čo, kamoško??" Zamračila som sa na holuba.
,,Zjavne si ťa obľúbil."
,,Ale nehovor. Po Tom všetkom, čo sme práve mi dvaja s tým holubom prežili? V Tom prípade si ho pomenujeme."
Zostalo ticho a ja som sa pozrela na Toma. Nevyzel, že by by rozmýšľal nad menom.
,,Čo ty nato?" Usmiala som sa.
,,Nieni nato trochu neskoro?" Nevedela som vyčítať jeho emócie z jeho pohľadu, pretože taký mi ešte nikdy nevenoval.
Odmekčila som svoj pohľad na ňom.
,,Vieš Tom...nikdy nieje neskoro nato, aby si spravil veci, ktoré chceš spraviť. Alebo si vždycky chcel." Slabo som sa usmiala. Tento krát vyzeral vážne zamyslene. Avšak bol stále ticho, tak som sa nadýchla a opäť veselo otočila na toho prašivca na mojom predlaktí.
,,A ja chcem pomenovať tohoto divného holuba. Takže." Na chvíľku som rozmýšľala nad menom, no potom mi to cvaklo.
,,Bude sa volať Tony."
,,ToNy?" Zasmial sa Tom.
,,Áno, to k nemu aj vcelku sedí. A teraz...leť ti prašivka, nech si užívaš ďalej života." Zvesila som ruku dole, aby mohol vzlietnúť.
,,A buď opatrný Tony!! Nerob blbosti ako človek, po ktorom som ťa pomenovala!!" Dá sa povedať, že som zhúkla na toho holuba počas toho, ako sme sledovali, jak sa od nás vzďaľuje.
,,Takže moje domnienky boli správne?" Zasmial sa Tom.
,,Možno." Tajuplne som sa pozrela na Zendayu. Tá už zložila telefonát a išla k nám.
,,Takže. Je koniec, čo?" Jeho pohľad vyzeral konečne zmierene. Tešilo ma to. No to som netušila, že môj tak za pár sekúnd vyzerať nebude.
,,Jasné...kamoš." drgla som ho na to isté miesto päsťou, ako som to robila vždy. Do pleca.
,,Poď sem." Zobral ma do objatia a ja som vedela, že toto je to posledné, pretože niečo vnútri mňa mi hovorilo, že ďalší a ani ten nasledujúci a ten ďalší potom krát, sa nestretneme...už nikdy. Naposledy cítim jeho ruky obmotané okolo mňa. Naposledy počujem tlkot jeho srdca, naposledy sa prstami prehrabujem jeho vlasmy a naposledy cítim jeho vôňu. Chcelo sa mi plakať, no nech si ma nepamätá ako nejaké usmrkane decko, som to utla skorej, než sa tu rozplačem a on si ma do konca života pri vyslovení môjho mena v prvej sekunde bude pamätať takúto. Poriadne som sa dadýchla, silno ho stiskla a odtiahla som sa.
,,Tak. Ahoj. Tom Holland." Posledné slová som zašepkala a rýchlo sa zvrtla do auta, kde mi nechali chalani miesto. V strede. Ach. Auto v okamžiku, ako som si sadla naštartovalo a mierilo dopredu. Ja s Axlom, Jerremym a Margaret sme sa nalepili na bočné sklo a mávali Daye, ktorá práve prišla a Tomovi, ktorý tu bol celú dobu.
A aj navždy bude. Pomyslela som si.
Všetci mávali ako o dušu, hlavne Ax s Jerrym. Heh. Sú si tak podobný!!
Odtiahla som sa od okienka ako prvá a pozerala pred seba. Práve som ich vydela naposledy. Vydela som ich naposledy...naposledy. Vyšli mi nekontrolovateľne slzy, ktoré som už dlhšie nevedela zadržať. Rýchlo som ich utrela a tvárila sa, ako keby som práve teraz nemala chuť vyskočiť z auta, zašprintoval si maratón ako o život naspäť k tomu hotelu a vlepiť tomu chlapcovi poriadnú pusu. Bola by to naša prvá aj posledná, no užila by som si ju a natiahla by som ju na tak dlho, až by nám došiel dych.
Nádych, výdich Lin.
,,Bude to v poriadku." Chytil moju ruku do tej svojej Jerremy.
,,Presne, neboj."pridal sa do toho Axel a utrel mi poslednú jednu slzu, o ktorej som ani nevedela, že tam ešte je.
,,Za týždeň už ani nebudeš plakať."
,,Budeš iba na toto spomýnat ako na niečo."
,,Pri čom si bola v to obdobie šťastná."
,,A vôbec."
,,Ešte sme stále pri tebe mi."
,,Mi ako niečo, čo bolo súčasťou toho miesta."
,,Takže ešte není dôvod smútiť." To, akým spôsobom mi to podali bolo krásne. Potešilo ma to a aj napriek tomu, že sa všetky moje myšlienkové pochody utíšil a spravili šťastné, stále sa jedna myšlienja v rohu, v mojej hlave. Myšlienka naňho.
,,Počuj Ax. Jerr. Odkedy sa vy dvaja dopĺňate, toto ste mali pripravené dopredu akože, čo keby nám v aute pustila Lin pár sĺz?" Úprimne som sa zasmiala.
,,Popravde nie."
,,Ale dosť sme sa v poslednej dobe zblížili."
,,A keby som bol dievča, asi by som sa do teba zaľúbila."
,,Cítim to podobne Jerry."
,,Chlapci, ste jednotka!!" Zatiaľ, čo mi sme sa vzadu smiali, Margaret sa vpredu snažila zbaliť nás odvoz. Jak typické.
,,Tu, za tou zákrutou môžeš zastaviť zlato. Tam bývam. Takže ak by si sa jedného večera nudil..." Mrkla naňho.
,,Počuj Marge, ty by si mala pracovať skorej ako barmanka v Strip klube."
,,Pf." Po zaparkovaní Margaret vyskočila z auta, nechala vodičovi na palubnej doske zjavne jej telefónne číslo a nás v zadu vyobímala.
,,Nejdeš dopredu, Lin?"
,,Je nám tu vzadu dobre." Pohotovostne za mňa naraz odpovedal Jerry a Axel.
,,Tak sa majte. Bolo mi potesenííím."
,,Maj sa."
,,Čau."
,,Ahooj." Zabuchla dvere, zobrala si kufor, ktorý jej pri našej rozlúčke šofér stihol z radosťou vybrať a už jej nebolo.
,,Keď sme sa aj s našimi kuframi dostali s chalanmi pred letisko, prišla ďalšia rozlúčková chvíľa.
,,Budeš mi chýbať braček." Hodil sa Axlovi do náruče Jerry.
,,Aj ty mne kamoško."
,,Poď sem princezná!!"
,,Ach." Odfúkla som si a tiež ho objala.
,,Povedz to päť krát rýchlejšie a zasebou, lejdy." Zavrčal Axel.
,,Hovado." Buchla som ho tak isto do ramena ako som to zvikla robievať Tomovi. A zas moje myšlienky blúdili k nemu. Mám to ja ale šťastie.
,,Ja viem, musím tú perverznosť nejako vymedziť zo svojho života. Pretože keď som na začiatku natáčania mal svoje provokatívne slová zaužívané tak často, že ani jedna veta bez nich nebola, si Jerry myslel, že som teplý!! Chápeš to?!?" Zatváril sa dotknuto.
,,Mhm, svätá pravda." Z chuti sa zasmial Jerr.
Po ešte dosť dlhej dobe rozprávania sa, Axel zobral svoj kufor a išiel k taxíkom, ktoré čakali pred letiskom. S mojou poslednou žijúcou spomienkou na miesto, ktoré som dvadsať minút dozadu opustila, alijas s Jerrym, sme si išli nechať skontrolovať svoje pasy a  lístky do lietadla.
,,Škoda, že nebývam vo francúzku."
,,Chcel by si tam žiť?"
,,Skorej by som chcel ísť ešte s tebou do lietadla." Zasmiala som sa a išli sme sa hlbšie do budovi, aby sme tam len tak nestáli, sadnúť si.
Čakali sme...ja na svoje lietadlo, ktoré odlieta za pol hodinu a Jerry na to svoje, ktoré ide až za hodinu.
Kufre sme už odovzdali a tak nasledovala tá plne nudná časť lietania. Čakanie.
Viete čo?
Život vie byť niekedy poriadne nespravodlivý.
A ten môj, aj keď sa niekedy zdá ako nejaká komédia, dráma, či ten najradostnejší film na svete, môže niekedy skončiť aj ako jedna časť z mnohých seriálov.
V skratke?
Nie vždy každý koniec môže, alebo musí, skončiť šťastne.
Nie každý žije v rozprávke a aj napriek tomu, že som tam sedela vedľa Jerryho, tupo pozerajúca v zem, som pomali strácala definitívnu nádej, ako to všetko išlo do hája.
Popravde som neverila, že mi sem príde nejaký princ na bielom koni. V mojom prípade by to bol Tom.
Pozrela som sa na môjho jedniného, zostávajúceho Jerremyho. Ach.
Toho krpatého idiota, ktorý všetko budí ako slniečko na hnoji.
Snažil sa vyriešiť detský hlavolam, ktorý si tu na stoličke zabudlo najpravdepodobnejšie niekoho dieťa.
Mal pri Tom trochu vyplazený jazyk, usmieval sa a nestrácal nádej. Vždy bol veselí. Chodiace slniečko, ktoré si zachovalo chladnú hlavu aj v problémových situáciách, snažil sa nás rozosmiať, keď sme nemali zrovna  náladu, vždy sa usmieval a najlepšie natom bolo to, že to bol stále on. Nepredstieral to. Iba si užíval poroadne život, každú jeho sekundu.
Zasmiala som sa.
Hneď sa namňa pozrel.
,,Čo ťa rozosmialo Lin?" Milo sa namňa usmial.
,,Život."

Ahoooooooj✨!!!!

Ako sa dneska máte moji drahúšikovia🔥??

(Prosím každého zareagovať na tú otázku😏🌈).

A vopred vám hovorím, že ešte je tu stále kapitola č.50, takže nezúfajte. Neukončila by som to predsa na takom škaredom čísle, keď môžem pridať ešte jednu kapošku a bude to pekne zaokrúhlené. Avšak by som aj rada vedela, či na vás táto kapitola nejako zapôsobila. Akože pocitovo, aké máte dojmy😄.

(Mimochodom, je tu NOVÝ REKORD😂(áno, opäť😏!!) a to je 5000 slov🥰!! Presnejšie 5010😎, jop!! Väčšinou to býva okolo 2000 a aj to občas s ťazkostou..to ja len tak, aby vám všetkým bolo jasno, fajn👽).

Ďakujeem a pekný deň🌻!!

❤️VESELÉ VIANOCE❤️

V skratke...pekné sviatky☀️!!

Aaa👁️👄👁️...
Papa💙!!!