LIN (Tom Holland) @hiimtomholland

💙50💙

Zendayn pohľad:

Tak. A je to. Naša kočka odišla a mi sme tu zostali stáť. Teda, aby som bola presnejšia, Tom tu zostal stáť a civieť na miesto, kde čierne auto zahlo.
,,Tom?" Nič.
,,Tom..." Stále nič.
,,Kámo, nenúť ma do teba buchnúť."
,,Čo?" Až po týchto slovách sa mi ozval a otočil na mňa.
,,To ti trvalo."
,,Čo mi trvalo?" Ako vážne?
,,To si až tak mimo z jej odchodu?"
,,Ja niesom mimo..ja len. Ja len.."
,,Ty s ňou len nemáš uzavretú kapitolu, však?" Zostal na mňa prekvapene pozerať.
,,Prečo si práve myslíš, že kapito.." tak takto to viac nejde. Tomu chlapcovi sa stratila iskra v živote a on ju nechá len tak ľahko odísť? Looser.
,,Lin ma často informovala a podľa nej ti hovorila, že vaša tak zvaná kniha, neviem čo tým myslela, no ti určite vieš, sa zatvorila. Avšak ja si myslím, že práve ty si v nej zabudol záložku a tak si po ňu musíš napäť skočit, aby to bolo dokončené. Prečítaná kniha v sebe predsa nemá poznámky perom, zohnuté stránky tam, kde sa prestalo čítať, či záložky Tom." Prisahám Bohu, že Holland namňa bude ďalej takto neprítomne pozerať, dostane facáka na prebratie.
,,Prepáč, no nerozumiem.." Ach vesmír..
,,Ti si jej nedal tú pusu, však nie."
,,Amm, nie." Teraz to už aspoň vyzeralo, že sa vracia ku zmyslom a nemá iba prázdny pohľad.
,,Tak?"
,,Tak čo Daya?"
,,Pre Lokiho. Tak UPAĽUJ ZA ŇOU NA TO BRIBLBLÉ LETISKO A DAJ JEJ TÚ pUsU, akokeby to mala byť tá POSLEDNÁ VEC, čo v živote UrObÍš THOMAS!!" zatriasla som ním a jemu sa konečne nadvihol kútik úst hore.
,,No bež!!"
,,Máš pravdu. Ďakujem!!"
,,To ti trvalo tak dlho uvedomiť si to? No nič. Vieš čo? Už radšej choď, aby si ju stihol, pretože na mojom ramene sa teda rozhodne vyplakávat nebudeš. Mala som ho dostatočne mokré, keď si to robil naposledy. Bolo to koly stratenej tyčinke. Period. Áno, bolo dávno. Nie, nemienim to opakovať. Takže. Buď jej princ na bielom koni...alebo počkaj. Tento vzťah sa viac podobá na Harmionu a Rona...nie. Ti niesi až taký...no. Žeby tajná láska Draca a Harmiony? Avšak o vás už všetci vedia...hm. Alebo KRUMP!! Nie. Až taký namakaný niesy alebo Cedri..Oh. Pardon. Moju úchylku k tým filmom ignoruj. Proste buď jej Tom, v čiernom Mercedesi. Moc som sa precítila." Hneď ako som sa uvedomila, som sa snažila prestať do toho vnucovať moje záľuby, keď som si všimla, že má zdvihnuté obočie. On sa iba usmial, pokrútil hlavou a rozbehol sa k nejakému prázdnemu autu. Vodičovi dal drobné a už ho nebolo.
Tak. Si super Daya, dávaš ku koncu ďalší zamilovaný príbeh!! Som na teba hrdá, dievča.
Daya? Teraz nie.
Môj mozog sa opäť ozval a moje sebavedomie vzrástlo zase o niečo vyššie. Ach. No nič. Idem si dobaliť kufor. Síce som to mala urobiť skorej, avšak to som ja a mojím spôsobom sa nevyhnem. Zahrýzla som do jabĺčka od Lin, pretože jabĺčka sú čo? Už by ste to odomňa mohly všetci poznať.
Fesst dobré!! Správne. Sebe vražedná misia začína.

Tomov pohľad:

Jak som mohol byť tak hlúpy ? Jasné, že mám u nej šancu. Mal som ich už tisíc, no vždy do toho niečo prišlo. Moje myšlienkové pochody, ktoré sa v takýchto veciach nechávajú bokom. Mohol som byť voči tomu tak slepý a uvedomiť sa až takto na konci po Dayiních slovách?
Šoférovi, ktorý bol pri aute som dal pár dolárov, aby ma odviezol na letisko. Čím bližšie som k nemu bol, tým viac mi bušilo srdce. Možno si poviete, že to je možno tým, ako som sa ponáhľal, no opak je pravdou. Táto frekvencia tlkotu môjho srdca s tým momentálne, nemala nič spoločné. Modlil som sa aj k Thorovy, len aby tam bola. Aby som ju zastihol v ten pravý čas a nie, keď už bude odlietať, pretože som po ceste tam vydel kopu lietadiel, čo vzlietlo. Žeby jedno z nich letelo aj do Paríža? Nie. Nesmelo. Určite nie. Ďalšie lietadlo vzlietlo. Notaak, to mi robí osud naschvál, že? Stavím sa zo životom, že keď ju už prestanem hľadať, minimálne nasledujúcu pol hodinu nevzlietne ani jedno. Už asi dvadsať minút som pobehoval po letisku a divím sa, že som na seba nepritiahol veľkú pozornosť, keďže som okuliare ani šiltovku nemal, tvár mi zakrívala iba kapuca od mikiny, čo mi Lin dala pred odchodom. Ľudia už majú minimálne moje fotky na tomto mieste. Sústreď sa. Čo ti je teraz prednejšie? To, že ťa niekto fotí, alebo to, že dievča tvojich snov najpravdepodobnejšie odlieta za päť minút. Nič...dvadsať päť minút chodím sem a tam a z tabúľ sa snažím vyčítať nejakú francúzku značku.
Notaak Tom, to si si nič po francúzsky, čo ti hovorila nezapamätal?
*Bonjour Captain!!
Vou lez-vous coucher avec moi?*
Áno. Tak práve takáto blbosť ťa teraz v túto chvíľku napadla, čo Tom? S touto vetou sme si robili srandu, keď sa na place objavila snehová vločka. Alias cap - America. Ach. Ten sa teraz určite ešte vyvaľuje na izbe a nestresuje tu na letisku s tým, že...
V Tom mi to doplo. Stačilo počúvať rozhlas. Som moc mimo. Sústred sa!! Opakoval som si, pretože som sa nemohol normálne sústrediť ani nad mojím myšlienkami. Mal som v hlave iba ju. Spomienky.
Ale choď Tom.
Ešte ju nekleplo, tak prestaň nad tým takto rozmýšľať.
Moi, teraz nie. No pfu. Už musím byť fakt mimo, keď sa začínam rozprávať zo svojím svedomím!?! Keď som sa zastavil a počúval, nič ohľadne smeru tam, odkiaľ je moje dievča nepočul. Počkať...vážne som ju nazval mojím dievčaťom? Blbosť. Ešte raz a naposledy. Sús. Treď. Sa.
,,Za tridsať minút odchádza lietadlo do Egypta. O tridsať päť minút odchádza lietadlo do Amsterdamu. Prosíme všetkých cestujúcich, ktorý čakajú na let do Ruska, počkať desať minút -čakania- vzhľadom na skorší príchod lietadla smer Nemecko- New York." Nič. Nič ohľadne francúzska. Žeby som ju zmeškal? Nemôže byť pravda. Zrazu som zacítil zdola slabé potahanie za rukáv mojej mikiny. Pozrel som sa na ľavú stranu, kde stalo krpaté dievčatko. Mohlo mat asi tak šesť rokov.
,,Ahoj." Otočil som sa na ňu a s úsmevom pozdravil.
,,Ti si Spiderman, že?" Pousmial som sa nad predstavou, že táto maličká tu, verí v to, že niekto ako sú sepr hrdinovia existujú.
,,Ou, áno. Ale nemôžeš to nikomu povedať, dobre? Nechcem aby veľa ľudí vedelo, kdo sa skrýva pod maskou Spidermana. Dávam ti na starosti túto dôležitú misiu. Dohoda?" Čupol som si k nej.
,,Platí." Usmiala sa.
,,Cool. Daj nato." S krpatou sme si tľapli. V Tom k nej pribehla asi jej mama s jej miniatúrnym batôžkom Hello Kitty, v ruke.
,,Už som ti hovorila, že nemáš odomňa chodiť tak ďaleko napred a hlavne nie na letisku. Ospravedlňujem sa ti chlapče, no mo...počkať. Vy ste Tom H.."
,,Peter Parker." Podal som jej ruku akože na zoznámenie a mrkol na ňu s domienkov, že pochopí, že jej dcéra ma pozná ako nie herca, no reálneho chlapca, z pavúčimi schopnosťami.
,,Ouh, no jasné. Pardon. Teší ma. Moja dcéra vás má veľmi v obľube."
,,Môžem ťa volať menom?" Podišla opäť ku mne tá maličká.
,,Ale jasné a ty si?"
,,Ja som Elizabeth, Peter. Si teraz na nejakej tajnej misii?" Smutne som sa zasmial.
,,Vlastne áno."
,,A na akej?"
,,Hľadám dievča. Jedno veľmi dobre a láskavé. Veľmi krásne."
,,Stratila sa? Ja ti ju pomôžem nájsť. Je to určite MJ, že áno." Dokázal by som čisto povedať, že ti nebola otázka, ale definitívny výrok.
,,Vlastne...áno. Moja MJ."
,,Prepáčte, že vás ruším, no Elizabeth, zlatko. Za päť minút už máme stáť pred chodbou do lietadla a to je skoro cez polku letiska. Ponáhľame sa. A pán Holla- teda. Peter. Radi sme vás vydeli. Pozdravymujte Furyho. My už musíme, inak zmeškáme náš let do Francúzska." Už som som chcel odísť, no zrazu tá pani, ktorá už odomňa aj s jej dcérou rýchlom krokom odchádzali, povedala niečo, nad čím som nemusel dlho premýšlat a už som utekal za nimi. Do Francúzska.
,,Počkajte, pani. Do Francúzska? K tomu vchodu sa potrebujem dostať. Ukážete m-"
,,Poď za nami." Bez toho, aby sa zamnou obhliadla, rýchlom krokom postupovala držiac ruku Elizabeth vpred.
,,Pomáhame Spidermanovi dostať sa za MJ!!" Trošku hlasnejšie, než som čakal krpaňa vykríkla, čož spôsobilo to, že sa na nás niekoľko hláv otočilo. Lepšie som si nasadil kapucu.
,,Sme tu." Celá udychčaná sa postavila na koniec rady. Rada sa posúvala do tunelu, ktorý bol už hneď spojený z vchodom do lietadla.
Ešte mám šancu, presne za minútu sa zatvárali veľké sklenené dvere do miestnosti s prechodnou chodbou do tej veľkej plechovej bielej veci.
Alebo aj nie. Ja som tam dobehol za pani s dieťaťom a mechanizmus sa zamkol automaticky, už nieje cesty späť.
,,Veľmi krásne vám ďakujem. Dovidenia. Ahoj Elizabeth." Bol som im vďačný, že nechcú fotku, či podpis. Nerád si to priznávam, hlavne u takého malého dievčatka, no len by ma to v momentálnej situácii zdržovalo.
,,DOTOHO Peter Parker!! Ideeš Spider maNN!!" To dievča má ale hlasivky. Všetci sa na nás otočili, no ja som išiel stále rýchlym krokom vpred. Vystriedali sa na mne rôzne pohľady, avšak ani jeden nepatril tej jednej. Mojej. Lin.
,,Lin!!" Zhukol som vedľa rady. Divím sa, že sa kumňe nenahrnula pólka z nich a nechcela autogram, či fotku. Na letisku bolo hlučno a rušno dostatočne, takže som bol prekvapený aj z toho, keď som uvydel pomedzi dav kučeravé, hnedovlasé dievča, ktoré mi bolo chrbtom a rozprávala sa z krpatým typečko- s Jerremym!!
,,Lin!" Bežal som k nim. Boli mimo rady. Asi čakali nato, kým vojde posledný človek a potom išli oni. Je to pre nich typickeé, potrebujú to mať pod kontrolou, pousmial som sa nad tým, no už neváhal. Už som bol skoro pri nej...
Taktiež som stihol zaregistrovať, že u veľkých sklenených dverí už stálo niekoľko sbs-karov. Au moja peňaženka pre túto pokutu. A možno aj reputácia, budem v správach? Veď to vyzerá, ako keby som sa sem vlámal. Pre boha, už není cesty späť!! Ideš Tom, idešš!! Načo sa hecujem, proste len za ňou utekám!!