LIN (Tom Holland) @hiimtomholland

💙12💙

Stáli sme tak nenápadne s Tomom, ruka v ruke. S nikým sa nerozprávame  iba sledujeme, čo sa deje navôkol. Vlastne ani neviem, prečo som sa ho nepustila, keď sme už stáli tam, kde sme stály. No on ma tiež nepustil a bolo mi to aj vlastne istým spôsobom príjemné príjemné.
A zrazu vynde z hlavných dverý on. Robert. Tiež mal z tých spŕšok zo stropu zmočené vlasy. Držal v ruke tri poháre. Hneď jak som ho zbadala, výrazným krokom som si to k nemu aj s Tomom za chrbtom namierila.
,,Á tu ste." Usmial sa akoby nič. Ja som po ňom začala ,,kričať,, no snažila som sa po šepky, aby to nenalákalo pozornosť ľudí. Takže si to viete predstaviť. Šepkám naňho, no mám sto chutí šepkať.
,,ZbLáZnIl Si Sa ?!" Mávla som voľnou rukou smerom na hotel.
,,Nie. Iba som pomohol."
,,A zaplavil tým hotel."
,,Nebooj."mávol s vyškerenou grimasou rukou tentoraz on a pokračoval.
,,Spustil svoj požiarne hasiče iba tuto v hlavnej hale. Veď predsa len...čo by som robil, keby by som musel založiť kôly niečomu požiar naozaj? H h?Hasiť ho močom?" Hrdo sa na nás usmial.
,,Je to nechutné."sekundu nato, čo dohovoril, som začala ja.
,,ja viem." v zápätí sa mi nato ozval a sklonil hlavu k zemi. Všetci sme boli ticho. Tom prehovoril, no nestihol dohovoriť, pretože Robert...
,,Takže naše izby sú suché, ty si sa vlámal do bezpečnostních dverý len kôli nám a zahlásil, že toto NIE je cvičenie. Ďalej. Mokrá je tým pádom iba hlavná chodba a..."
,,A tvoja hlava." Oblial ho jedným z troch pohárikov, čo držal v ruke.
,,Robert!" zahučal Tom, no a ja som sa na tom začala smiať.
,,Jej pravdaže tiež." Oblial ma druhým plným pohárikom a ďalej sa šťastne usmieval.
,,Ahg." Udrela som ho päsťou do ramena.
,,A to bolo za čo? Pretože odvďačiť sme sa ti mohly aj inak. Aj keď. Neviem, či je dobré sa práve za toto odvďačiť nejak pekne." Ozval sa nakoniec aj Tom.
,,Nie, toto bolo na to, aby ste neboly práve VY" žďuchol ho ukazovákom do hrude ,,tak nápadný. Mimochodom, ma napadá povedzme ,,pár,, možností, jak sa mi odvďačiť."
,,Za TOTO? Veď je tu skoro celý hotel zhromážďený na ulici." prepichovala som ho pohľadom. Kôli nemu mám teraz mokré vlasy.
,,Máte nebodaj na krku tú starú babu?"
,,Nooo...pôvodne som si myslel, že náš tým bielym obrusom v Tom vozíku prikriješ, no...povedzme, že to by nebolo na tvojej úrovy." Pretočil oči Tom z miniatúrnym úsmevom na perách. Bolo to zlaté a zdalo sa, ako keby bol nato už zviknutý.
,,A načo máš ten tretý pohár?" Opýtala dom sa ho, pretože tie prvé dva už vyhodil do koša popri nás.
Namiesto odpovede nám dal privoňať.
,,Cítite to?" Spýtal sa nás.
,,Smrdí to ako alkohol."odpovedal Tom.
,,Presne. Hádam by som nenechal utopiť niekoľko rokov odliahnutú  whisky. No nie?" Tom sa zasmial a bol ticho. Rozhodla som sa ho prelomiť ja.
,,Vieš Robert...podobáš sa svojmu filmovému charakteru viac, než dosť." napokon sa aj mne na tvári zjavil malý úsmev.
,,By sa aj patrilo, keď si do textu pridávam svoje poznámky."
,,Ty si číslo." Otočím sa konečne aj na Toma, ktorý v sekunde s rozšírenými zorničkami odvráti odomna zrak. Pozeral sa tak na mňa celú dobu? Rozhliadnem sa navôkol. Vonku sú už menšie skupinky hercov. K nám si to pochodovala Zendaya(MJ) s Benedictom (😏Dr.Strange), Scarlet(Natasha) a Mark(Benner) s Chrisom(Captain America)v čele ich skupinky. Vzadu za nimi sa hnaly nejaké dve ženy a jeden neznámi muž. Možno ich asistenti. Čo ja viem. Odznačiky na hrudi nemal teraz nikdo.
,,Pracuje sa tu aj na Strážcoch Galaxie?" Zrazu som sa len tak spýtala, medzi tým, čo som sa pozerala na k nám prichádzajúcu skupinku hercov.
,,Asi. Popravde neviem. Ale veim, že by ich herci maly sem príst. Možno tu už sú.Neviem a nechcem klamať. Prečo?"odpovedal mi Junior.
,,Nie. Len tak. Ešte som totižto od nich nikoho nevidela."
,,Aha." Ukázal Tom voľnou rukou, pretože sme sa ešte stále držali, do neznáma.
,,Chris Pratt." ( Star Lord) hneď jak to dohovoril, Pratt sa otočil a zakýval nám, jako keby vedel, o čom je reč.
Všetci traja sme naraz zdvyhly ruku ako pozdrav.
,,Super... jak dlho tu budeme ešte stáť?"
,,Dovtedy, dokým nás nepustia dnu."odpovedal na moju otázku Downey.
,,Áa...to bude kedy?"
,,Ehm. Oprava. DOVTEDY, dokým to tam niekdo po Robertovi neskontroluje." Pozrel sa na nás ,,ako fakt,, pohľadom Tom, no napokon sme sa tomu zasmialy.

(Poznámka autora: Pri napísaní vety ...po Robertovi... som si spomenula na Gaissenovcov. Neviem či poznáte, je to také staršie, no ona tam po ňom vždy vrieskala, že ,,RóBéRt!!"...sranda. Mi to, to mistrašne pripomenulo😂.)

Zrazu nastal na sekundu záblesk bieleho svetla. Zlakla som sa, mykla sebou a okamžite som pustila Tomovú ruku. Na to, aký je on plachý, ani sebou nemikol. Preto, aby som zistila, kdo, alebo čo sa blyslo, som sa otočila.
Ou. Paparazzi. Asi bol zviknutý. Prišlo mi to divné, no nemala som to možnosť rozoberať.
,,To nerieš." Usmial sa Tom. V zápätí k nám prišla už spomínaná skupinka. Zendaya, Benedict, Scarlett, Mark a Chris.
,,Čauko."
,,Zdar."
,,No čau."
,,Ahoj." pozdravily sa všetci skoro jednohlasne.
,,Robert?" Zdvyhla jedno obočie naňho Scarlett.
,,Scarlett?" napodobil jej gesto Robert.
,,Netvár sa, že nevieš, o čom je reč." Zapojil sa do toho Benedict.
,,Vážne? O čom?" zatváril sa Robert.
,,Bol si to ty?" s kľudom v hlase prehovoril Mark.
,,Ja?" Zdvyhol ruky do obranného gesta.
,,Ano ty." Zdvyhla zrak od mobilu Zendaya a pokračovala.
,,To ty si tu zvolal viac než polku hotela úplne zbitočne."
,,A prečo by som to mal byť zrovna ja? H? Prečo by to nemohol byť napríklad Thomas? Pozri sa na jeho tvaricku. Tak nevinná. No nemusí byť." Tom naňho hodil ako fakt pohľad a Chris, ktorý bol ako jediný ticho sa ozval.
,,Nie,...nie.To iba ty robýš také voloviny."
,,Tak prečo to bolo tentoraz?" prekrízila si na hrudi ruky Scarlett.
,,Tak to zomňa nedostaneš." zatváril sa ublížene, no ďalej som nejako moc neregistrovala, pretože ma Tom poťahal za rukáv. Pozrela som sa naňho
,,Poď." Zašepkal a pohľadom zablúdil niekam do zadu. Odpojili sme sa od skupinky no po chvíľke som zacítila na rameno niečiu ruku. Bola to Zendaya.
,,Lin?"
,,Áno?"
,,Sorry Tom, no na chvíľu si ju požičiam. Poď." Poťiahla ma za ruku.
,,Pohode." na tvári vykúzlil menší úsmev, no ja som v ňom videla aj sklamanie. Akokeby. Mu to bolo ľúto? A ja som už po tretí krát putovala neviem kam touto veľkou hotelovou skupinkou.

Takže😶. Ahoj :). Viem, že dneska to bola slabšia kapitola, 💩možno aj trochu metúca🤷.
(V poslednej dobe nestýham ani vlastný život, takže to nebude pravidelné vydávanie. Napr.aj toto bolo tak na rýchlo spravené🙃)
No nezúfajte 😁a vydržte to somnou😘. Postarám sa minimálne o to, aby ďalšie kapitoly boly akčnejšie😄, zaujímavejšie👽a hlavne dej rozvíjajúce🤦😆. Minimálne v to dúfam😏🖤. Papa💙.

A ešte jedna vec. Budúca kapitola nebude o príbehu, ale o hlavnej postave. Nie, nebudem ju opisovať alebo sa brodiť v jej myšlienkach.
Keďže som s jej výzorom po nejakom čaje prestala byť spokojná, vytvorýme si spolu nový výzor. Oh. Pýtate sa ako? Nuž...tak to sa už nechajte prekvapiť 😊😉😘 .