LIN (Tom Holland) @hiimtomholland

💙23💙

Ja, Tom a Daya sedíme v polo vyľudnenej jedalni, ktorú začal hotel poskytovať od včerajšieho rána.
Nebolo mi zrovna do spevu a tak sme len tak prehodili občas nejaké slovo.
,,Aaa Tom? Prosím ťa. Ja si vážne zo včerajška nič nepamätám. Tak sa ešte raz ospravedlňujem, keď som...spravila niečo nevhodného. A tak isto aj tebe Daya."
,,To nič. Nespravila si nič takého prevratného." Usmial sa, no bolo vidieť, že posmutnel.
,,Že nič prevratného? Ti si jej to nepovedal? Tom. Veď ti povedala, že máš sexy zadok. Poviem ti Lin, nezdáš sa teda."
,,O bože." Povedala som po tichúčky a jemne sa dotkla čela. Zatiaľ čo ona to vyprávala zo smiechom a nadšením, ja som sa z ospravedlňujúcim pohľadom pozrela na Toma.
,,Tom...ja...ja...no. Popravde neviem, čo ti nato mám povedať. Vážne sa ospravedlňujem." Tom sa zahľadel do svojej šálky čaju a bolo vydieť, že zťeží zadržuje ten milunký úsmev v sebe.
,,Možno iba to, že to myslíš vážne?"
,,Nie! Teda. Nič proti tebe..." Chytila som ho za rameno.
,,Si super, aj pekný a to všetko...ale. Em. Teda. Nemysím to tak...veď...dúfam, že sme sa pocholily správne a.....O BOŽEEE!!" skrila som svoju tvár do dlaní.
,,Ľudia!!" Zúfalo som vykukla z poza rúk. Zendaye to prišlo smiešne. Super. A čo Tom? Otočila som sa na ňeho. Ten sa iba usmial a ďalej ma skúmal pohľadom.
,,Pozri. Trápne veci sa stávajú. A to, že tvoje zmýšľanie si včera dalo padla, tam na tom nieje nič zlého." Už bez irónie v hlase mi predniesla Daya.
,,Presne. Stalo sa. No...a veď predsa čo sa stane mimo hotela, zostane mimo hotela. Neboj sa. Nikdo okrem nás dvoch na teba v hoteli po chodbách  nebude blbo zazerať. H h." Celú dobu jak to hovoril, mi pomali prechádzal rukou po chrbte hore a dole. Niečo, ako keby ma utešoval.
,,Takže nikomu o tom ani muk. Robertovy a Jackobovi som povedala, že si si nechala mobil v zamknutej izbe s tychim vyzváňaním a išla pracovať dole." Dokončila za Toma Zendaya.
,,A VIEŠ KDO MÔŽE ÍSŤ EŠTE PRACOVAŤ DOLE? TY ZENDAYA, TY. KDE SA FĽÁKAŠ DO PEKLA, UZ SI TAM MALA BYŤ. POTREBUJEME ŤA V TOM ŠTÚDIU!!!" Dobehol si to k nám Jeremy. Dayn asistent. Pravdaže svoje slová nezabudol zakričať.
Mne sa v hlave začaly cez seba ako keby z tisíc násobnou ozvenou ozývať jeho slová. Preplietla som si prsti medzi sebou za hlavu a lakťami sa oprela o roh stolu.
,,MmmmH!"
,,ČO JEJ JE?!?" Jeremy neznížil frekvenciu svojho hlasu ani o trošku.
,,Bolí ju hlava." Pohotovostne sa ozval Tom a ochranársky si ma pritiahlo bližšie k sebe a ďalej od Jeremyho. Popravde ma to prekvapilo, no svoju pozornosť som na to vtedy neobracala ani trošku. Jediná vec, ktorá ma v tú chvíľu zaujímala bola, aby konečne vypadol.
,,AHA!!" znova zavreštal.
,,Bolo by dobré, keby si bol potichšie, bolo ti predsa povedané, že ju bolí hlava, Jeremi. Nie?!" Povedal naštvanejšie Tom, no hlas pritom nezvišoval. Už chcel Jeremy niečo namietať, no Daya mu do toho, pre moje šťastie rýchlo skočila.
,,Taaak mi už pôjdeme. Že Jeremy? Predovšetkým, aby som ťeba ušetrila toho trápenia. Pobudnite tu chvíľku osamote guys." Pri týchto slovách mrkla na Toma. Teda. Nebola som si tým istá. Hlas som mala v hlave stále a pekeln me to bolelo.
Objala Toma a aj mňa, keď som bola ešte trochu schúlená do klbka.
,,Majte sa. POĎ Jeremy." Ohúkla ho,  no pravdaže sa starala, aby to nebolo moc nahlas, keď pri nás z nepochopiteľného dôvodu zostal stáť. Odcupkala si to za ňou ako nejaký kôň. Mala pravdu...je tak trochu neohrabaný...a divný, Ňo.
Keď sme tam zostali sami, v kĺbu som mienila koly bolesti hlavy ešte chvíľku pobudnúť.
Poviem vám, nečakala som to, no Tom ma objal tak, že som cítila jeho teplý dych na mojom krku.
Nebolo mi to nepríjemné. Ba naopak. Bolo to čoraz príjemnejšie a príjemnejšie.
,,Si v pohode?" Vtedy som ho objala aj ja a už som nebola skrčená v klbku. Hlava má prestávala bolieť.
,,Mhm...."zhlboka som sa nadýchla a zacítila jeho vôňu. Oooh. Tak toto je úplne o niečom inom.
,,Zajtra...už budem pohode úplne. Takže aj tebe doporučujem, aby si si všetky nezrovnalosti zo včerajška, nechal až na zajtra. Ďakujem." Zasmiala som sa, aby som udržala atmošku. To ale nebolo potrebné. Keď som cítila, že sa ide odtiahnuť a niečo povedať, posledný krát som sa nadýchla jeho vône. Poviem vám...to bol next level a to doslova. V tú chvíľu som si pomyslela, že takto blízko sa k nemu niekedy v budúcnosti už asi nedostanem a že tú vôňu už dosť možno cítim naposled.
,,Čo blázniš? Aké nezrovnalosti. Niee. To vôbec. Šak čo si? To mám skorej nezrovnalosti ja s tebou." Najprv bol seriózny, no na konci sa zasmial.
,,Nezrovnalosti somnou? Oh. Čo som včera ešte robila??" Oprela som sa o stenu Boxu, v ktorom sme sa nachádzali-v rohu miestnosti. V jedálni už v tú dobu skoro nikdo nebol. Vyprázdnila sa totiž o ďalšiu polovicu.
,,Noo, skorej čo si včera nerobila, pretože...včera keď sme ťa položili do postele..." Pousmial sa
,,...zobral som tvoj mobil a odblokoval som ho pomocou tvojho odtlačku. Chcel som vymazať tú tvoju storku na instagram, ktorú si tam nahrala a kôli ktorej sme ťa aj mimochodom našli." Začal sa smiať.
,,To bude asi dosť trápne, keď sa mi za to už aj ty smeješ..." Prestávala som dúfať, že to bude niečo dobré.
,,A našiel som tam tri fotky mňa, keď spím. Vtedy, keď si bola u mňa s tým holubom." Kútiky úst mu mikali hore snažil sa to zadržať, no márne. Cítila som, jak sa začínajú moje líca červenať. Bleskovo som sa prehla a tak schovala svoju tvár do dlaní.
,,Toto nie!" zo zúfalstvom hlase som povedala viac menej do vzduchu.
,,Ale áno!!" Zasmial sa.
,,Niee!" Opravila som ho.
,,Áno."
,,Nie."
,,Anooo."
,,NihIee!" Myslím, že v tú chvíľu už aj moja zúfalosť kričala o pomoc a tak prestal.
,,Aleeee. Lin? Vieš...hovorili sme o tom, že kdo s kým má akú nezrovnalosť...mohla by si pre mňa za to niečo nurobiť." Pozrela som sa naňho, jak sa namňa usmieva a následne zaňho. Jedáleň už bola úplne prázdna a už tu neboli ani ľudia, ktorý mali niečo zo stolov správať. Všetky už boli totižto prázdne.
Ani si neviete predstaviť, ako som sa vtedy cítila trápne a to, že tu už nikdo okrem nás dvoch nebol, mi pridávalo na pocite neistoty ešte viac.
,,Počúvam." Narovnala som sa a plne mu venovala svoju pozornosť. On z milunkého úsmevu vykúzlil výšklebok, z ktorého som sa musela pousmiať aj ja. Než som si stihla uvedomiť, čo sa deje, už si ku mne prisadol. Aby sme boli presnejší. Posunul sa ešte viac ku mne.
,,Vieš...." Keď sa mi po prvý krát pozeral takto zblízka do očí, ani som si dovtedy neuvedomila, aké sú výnimočné. Na prvý pohľad ako každé druhé. No nie. Boli prekrásne. Až som sa trošku zľakla, čo myslel začiatkom ,vieš..., .
,,...pekne voniaš. Tak by sa mi hodilo jedno hrejivé objatie naviac."
Opäť ma objal a ja som sa v jeho náručí uvoľnila. Cítila som dokonca opäť, jak mi dýchal svojím teplým dychom na krk. On to evidentne ucítil, stisol ma silnejšie k sebe a vidal zo seba niečo ako tichý smiech. Niečo, ako keď hlboko vydichujete a do toho sa jemne zasmejete.
Neviem, jak sme boli takto dlho tam, ale nevadilo mi to. Bolo ticho. Príjemné ticho, v objatí úžasného človeka, ktorý k tomu ešte aj nádherne vonia.
Priala som si, aby ten obamžik nikdy neskončil.

Hÿ gůíš!!
Som späť s novou kapitolou, ktorá má nad 1000 slov. Takže odomňa zajtra(len tak pre info)nečakajte novú kapitolu🥺😊😊!!
A hádajte čo😂!! Ani dneska som to nektontrolovala...aj keby som mala. Pretože mi to asi 3x preplo text...ňo. Ale tak...keby tam bolo niečo rapídneho, (myslím ako nejaká chyba,) tak sa o nej skôr či neskôr dozviem🤷🏼‍♀️🤷🏼‍♀️🤦🏽‍♀️🤦🏽‍♀️😂😂!!
Aj dneska vopred všetkým ďakujem, za bombastické😏😂komenty🙈, či hlasovania🥺💙!!!!!!
Zatiaľ👽...PA💖!!