LIN (Tom Holland) @hiimtomholland

💙31💙

Pozriem sa na toho, kdo mi dáva pomocnú ruku.
Stanley?
Jeho ruku príjem a postavím sa. Potom pomôžem postaviť sa aj Jeremimu.
,,Ďakujem."
,,Stanley...čo ti tu robíš?" Pozrela som sa naňho ako na nejaké zjavenie.
,,Stanleyyy." Obijme ho Axel, ktorý mu dá následne aj pusu na líce. Tu sa mi iba viac potvrdzuje moja teória o Tom, aká zlatá couple sú. A teraz, keď som už pod menším vplivom tej divnej látky od toho sanitárna, než som bola na začiatku a nevidím všetko na vôkol seba svetielkujúco a farebne...nechápem, čo som na ňom vydela. Akože, áno. Nikto není škaredi a každý je pekný svojím spôsobom, no...z myšlienok ma prerušil Stanley.
,,No vravel som predca tam dole pri bare, že tuto Axa prídem navštíviť pred tým, než ma niekto nevimení na nočnú. Skončila mi šichta a tak som sa predtým, než pôjdem preč stavil k nemu." On niečo takého vôbec vravel? Iba som sa usmiala a aj s Jeremym zostala ticho.
,,Počujete!! Čo keby sme si všetci štyria zahrali tuto na mojej izbe nejakú stolnú hru a pustili k tomu nejaký fajnový film?" Usmial sa na nás všetkých Ax.
,,Jasné, to je dobrý nápad." Otočil sa smerom k posteli Stanley a už na ňu vyskakoval.
,,Mm...prečo nie." Jeremy ho nasledoval.
V chodbičke som zostala už iba ja a Axel.
,,Počuj. Zachvílu začneš byť ospalá z tej látky...prejavia sa tak už len zvišky, čo v tebe zostali. Keď to na teba začne doliehat, povec. Dobre?" Povedal mi to omnoho tichšie a keď som prikívla, zatiahol ma do miestnosti.
,,No poď."
Jak aj chalani povedali, tak sa aj stalo. Zapli film a hrali sme Monopoly až no úplnej noci. Mienku o Stanleym som po tých dvoch hodinách nezmenila, no je tak isto v pohode. Aj tak ho zjavne vidím prvý aj posledný krát poriadne v živote, keďže do baru tuto dole v hotely nechodím a Axla pri sebe nemám dvadsaťstiry sedem. To skorej Scarlett, keďže je Axle jej asistent.
Jak čas plynul, začala som pociťovať prvé náznaky toho niečoho vnútri mňa a tak som sa oprela o Jeremyho. Toho si avšak Axl všimol. Naznačil mi obočím niečo v zmysle, či chcem odprevadiť.
,,Taak...ja už pôjdem. Je neskorej a ja...si chcem ešte poriadne oddýchnuť." Všetkých som ich objala a oni mi poprialy dobrú noc.
,,Nemám ťa odprevadiť?" Zarezonovali mi v ušiach Axelové slová predtým, než som sa stihla dotknúť kľučky.
,,Nie. Ďakujem...veď prísť na moju izbu ešte hádam zvládnem, no nie?" Usmiala som sa a snažila sa vizerať prítomňe, keďže sa mi viečka zatvárali aj napriek mojej vôli.
,,Taak dobre teda. Uvidíme sa. A pekné sny želám." To som už ale zatváral dvere.
,,Majte sa!!" Zatvorila som ich. Pozrela sa na schody a povzdychla si. Únava mi spôsobovala čoraz väčšiu a väčšiu záťaž na tele. A vyšlapať ich premňa bolo ťažšie, než obvykle. No dala som to a na tomto poschodí sa už nachádza moja izba. No oproti aj Tomova a dokonca o kúsok ďalej aj Dayna.
Môžem k nej takto o desiatej prísť na takú malú návštevu? Hmm...nie...nato som už až moc unavená...a čo Tom? Pocit samoty prehral nad pocitom únavy a tak som si iba pretrela tvár dlaňami, pretože kebyže moje telo môže, bolo by schopné vypnúť hneď teraz v sekunde, no nespravý to, pretože mu to nedovolujem. No mám pocit, že čoskoro sa to stane aj bez toho, ci budem chcieť alebo nie. Nahlas som si povzdychla a snažila sa trafiť správne aspoň k tým dverám. Po ceste som sa nezabudla potknúť, vďaka veľkému množstvu únavy, kôly ktorému som už aj ťažšie vnýmala realitu. Tie som potichúčky otvorila aj zatvorila, aby som buchnutím nezobudila náhodou spolubývajúcich z dvier od vedľa a pozrela sa na hodinky, čo som mala na ruke. Je vážne desať hodín? Už som videla síce s toľkej únavy, čo namňa tak zrazu prišla ledva ledva a okolitý svet bol rozmazaný, no nejakým zázračným spôsobom som uvidela na hodinkách jedenásť aj niečo hodín noci. Fúúha. Tak zajtra nikam nevstávam. Rozhodnuté zajtrajší celý deň sa rovná posteľ. Minimálne do dvanastej. Chcem stihnúť obed. Už po ceste tam som si dala dole tričko, ktoré som hodila na zem, topánky s nohavicami taktiež. Ešte ponožky a na ostatné som kašlala. Išla som spať iba v spodnom prádle, ani som sa neprezliekla do pyžama, pretože mi to v tú chvíľu pripadalo ako zbytočná činnosť naviše, ktorá by ma zbytočne unavovala ešte viac. Áno, aj tak moc jednoduchá činnosť.
Opatrne som zaľahla s tým, že som už nič nevnímala a jakmyle som ležala v mojej posteli, skoro okamžite som aj zaspala. Prečo okamžite? Pretože pár sekúnd predtým, než sa tak stalo, som ucítila niekoho ruky na mojom páse.
Je to vôbec moja posteľ? A tma.

Ahooj!!
Táto kapitola je vydaná možno pre niekoho už neskoreo v noci, no hlavne je, že dneska je!!🤦🏽‍♀️🤷🏼‍♀️😂😂
Opäť môžete hádať, kam sa Lin dostala alebo či je predsalen vo svojej posteli a nie napríklad Robertovej!😂💙 Hmm...no, bolo by aj to zaujímavé😂✨!!!
Alee..ja sa a vami pre dnešok lúčim a...
Papa✨💙!!