LIN (Tom Holland) @hiimtomholland

💙15💙

Otvorím oči a to, čo som pred sebou videla bolo niečo, čo sa len tak v živote človeku nepoštastí vydiet ráno hneď prvú sekundu po zobudení. Proste som sa na to pozerala a ono na mňa.
,,Tom?" Zašepkala som a stále udržiavala očný kontakt s tou vecou, čo sedela na nočnom stolíku, ktorý bol vedľa mojej hlavy.
,,Tomas!?" Zvíšila som frekvenciu hlasu, no stále som svojím spôsobom šepkala. Odtrhla som oči od tej veci a otočila sa len na jednu sekundu na stále spiaceho Toma. Štuchnem doňho, no nič a tak sa otočím naspäť s tým, že tam tá vec stále bude sedieť. Omyl. Rozhodlo sa to vzlietnuť na mňa.
,,Aaaaaa!!!"prenikavo som zajačala, pretočila sa cez Toma na druhú stranu a schovala sa zaňho.
,,Uuu. To je budíček." Zasmial sa a rozťiahol sa po celej posteli.
,,Ako sa ti spalo?"
,,Máme tu holuba!"
,,To sa ti snívalo?"
,,Nie Tom, mi tu naozaj máme HOLUBA!!'' Ukázala som na šedú kôpku peria, ktorá sa usadila na rám posteli.
,,Oh. Holubý muž...dlho sme sa nevideli maličký." posadil sa už aj on.
,,Jak môžeš byť tak kľudný!?"
,,A prečo nie?" usmial sa.
,,A čo keď ti tu niečo okaká!?!" Posunula som sa ešte viac k stene aby som nemusela byť tak blízko tomu stvoreniu. Prepadla som histérii, no snažila som sa to aspoň trochu skrývať. On sa zasmial, postavil sa z postele a veľkým oblúkom obyšiel holuba smerom do kúpeľky.
,,Hej. Stoj. Kam ideš. To ma tu s tým holubom plánuješ nechať samu?! Pozri sa, jak na mňa nenávistne pozerá. Nemá ma rád." Rozhodila som rukami, načož holub doslova zahulákal mojim smerom.
,,Hm...neboj." znova sa zasmial.
,,Vie čo by ma zaujímalo?"
,,Mmm?"zašiel do kúpeľky ale dvere nezavrel.
,,Jak sa dostal dovn...počkať. Čo plánuješ robiť?"
,,Vyprevadit ho von. A ty mi pri Tom pomôžeš."vyšiel s kupelky s bielym uteráčikom.
,,Oh...tak to sa neobťažuj ani pomyslieť na to, že ti s tým pomôžem."založila som ruky na hrudi.
,,Choď prosím odomknúť dvere."
,,Dobre."
Tak...aj toto je teda teoreticky pomoc.
Aach.
,,No poď, maličký...neboj...áno, áno...super, no poď...nie,nie,nie, neodbočuj...to je správny smer...supeeer..." rozprával sa s nim a holub pochodoval pred bielym uteráčikom. Tom s ním išiel už ku otvoreným dverom.
Poviem vám. Nenapadlo ma od tých dverý odísť. Svojím spôsobom sa mi to vypomstilo. Keď už boli chalani pri dverách, holub vzlietol na mňa. Ja som sa, aj na moje prekvapenie stihla uhnúť a holub vrazil do steny.
,,Ow."zhukol do vzduchu Tom. Neviem či kôly mne alebo kôly tomu holubovy, no radšej to ani nechcem vedieť.
,,Ou." pozerala som sa na holuba, ktorý sa v zápätí spamätal, postavil sa a zase kráčal pred uteráčikom.
,,Kam ideš? Stačí za ním len zabuchnúť dvere. Aha. Je to jednoduché." Zatvorila som dvere.
,,To je síce jednoduché, no povedal som, že ho idem vyprevadit. Chcel som ho doviesť až von."
,,Si v trenkÁCH, ty Flegmoš!" hodila som po ňom ako fakt pohľad a opätovne založila ruky na hrudi.
Viete, jak som vám povedala, že som otvorená svetu? Rozhodne nie viac ako tento tu exot predomnou. Veď sme v...relatívne pyzlžamách na chodbe, z ktorej môže každú chvíľu niekdo vykuknúť!!
Neviem, či toto robí s ním to ráno, že sa práve teraz zobudil, alebo chce robyť zo seba toho veľkolepého klaďasa. No mám taký pocit, že odpoveď na moju otázku sa neskrýva ani v jednej s týchto dvoch odpovediach.
,,To je tá druhá vec."
,,Aká je tá prvá?"
,,Zavrela si tie dvere."
,,No. Áno. Ako ukážku...em..."
Zdvihol jedno obočie.
,,Až teraz mi to doplo. Prepáč."
Chcete priblížiť situáciu? Fajn. Sme na chodbe hotelu. Tom je v trenkách, ja v jeho tričku a pri nás je holub, ktorý sa omiela okolo Toma a nenávistné sa namňa pozerá. Z toho vyplíva, že ani jeden z nás nemá pri sebe kľúčik od Tomovej izby, ktorú sme si sami vymkly...teda...ja som ju vymkla. ALE NEVEDOMKY. Prisahám.
,,To nič. Na chodbách ešte nikdo nieje. Tak...ideme vyprevadit toho holuba von, a potom pôjdeme obydvaja na recepciu po kluciky."
,,Ahg." Placla som si rukou po čele.
,,To sa môže stať len nám!!" Mávla som po ňom rukou.
,,Pche. No poď." zopakoval po mne gesto, ktoré robievam obvykle ja. Slabo ma buchol do ramena. Kopírka. A tak naša cesta, po ktorej sme ešte museli usmerňovať holuba, teda. Tom musel usmerňovať holuba uteráčikom, aby náhodou neodbocil do zlej strany a nevlietol niekomu do izby. Aj keď...nemal jak. Zaujímalo by ma, jak sa dostal k nám. Hm...(poznámka autora: môžete si typnúť v komentároch, jak sa tam mohol holub objaviť xD.)
,,Tom?"
,,Áno?"
,,Mali sme v noci zavreté okno?
,,Ano. Prečo?"
,,A aj zamknuté dvere?"
,,Noo...áno. Prečo Lin?"
,,Že jak sa k nám mohol dostať ten holub..."
,,Toooo vážne neviem. Ale je to smiešne. Vies čo mi to pripomína?"
,,No?"
,,Willa Smitha"
,,Pff, ty si." zasmiala som sa. Tom sa zdal byť zamyslený a zrazu z neho vyšlo...
,,Lin? Dostal som prefektny, úžasný, skvelý, grandiózny nápad." Nadšene sa otočil na mňa.

Haj gájs. Keď ste sa zamýšľaly nad tým, či bol tento príbeh inšpirovaný skutočnosťou a upravený mnou? Máte pravdu. Myslím, že ste všetci vydeli Hollandovu storku, jak odprevádzal holuba von😏😂.

A pozor, tieš bol v kraťasoch 🤦😂!!!

Tadáa. Názorná ukážka pre tých, čo by to NÁHODOU nevideli 😏 ( pokritci😐 ) ňo. Každopádne...zdal sa vám ten holub tiež tak pokojný? Pretože mne áno😆. Takže ja nwm, či u nich žijú kľúdnejší holubovia, alebo čo, pretože u nás sú samé apdavky 😂😶 len sa k nemu priblížiš, to je jedno, či v dobrom, alebo v zlom úmysle. Hneď zdrhá🤦._. ...

Bdw.
Príhovor, k môjmu VIP-čku. Okrem klavíru, čo ovládaš nohami, to bola aj elektrická gitara, meh xDD ...

Papa, všetkým🙈👽💙🥰!!