Don't Be So Stubborn! // SK // HP FANFICTION

Prológ

Je to zatiaľ len krátky začiatok, no dúfam, že aspoň niekomu sa bude páčiť :)

***

Za oknami bolo vidieť kvapky dažďa padajúce kamsi do neznáma. Blesky v okolí bolo vidieť každú chvíľu, no to nebolo to čo trápilo ľudí vo vnútri, kam blesky nedosiahli. Vyzeralo to tak, že všetci boli z niečoho napätí. Niektorí z nich nervózne listovali v stránkach kníh, iní len sami prešľapovali na mieste, ďalší sa pustili do rozhovoru s niekým iným, no nenašli by ste jedného, na kom by nebola vidieť istá nervozita.

Do tohto všetkého si však mladá žena v čiernom kabáte razila cestu cez chodbu plnú ľudí. Nejedno oko tam na ňu padlo. Ani nie tak kvôli tomu čo robila, ale ako vyzerala. Rozpustené blond vlasy s hustým objemom, prirodzene kučeravé, občas prepletené nejakým tým hnedým pramienkom vlasov, oranžové až žlté oči, zvýraznené dymovým líčením a k tomu všetkému prirodzené sebavedomie, ktoré sálalo z jej postoja. Čo však najviac prekvapilo ľudí naokolo bolo to ako mlado vyzerala. Podľa väčšiny tam pravdepodobne nemala vôbec, čo hľadať. Avšak len ona vedela dôvod prečo tam je. Dojem z nej by určite upravil nejaký lepší výraz, než ten, ktorý sa vynímal na jej tvári, no toho sa nikto v okolí nedočkal. Ona si len hľadela svojho cieľa.

Nemala veľa času, takže jej bolo úplne jedno, že všade naokolo boli ľudia, ktorí tam poctivo čakali a ona sa namiesto čakanie len tak drzo pretrepala vpred. Nebolo dokonca ani treba povedať heslo, aby sa dostala na schody, keďže schody boli odkryté. Rezkým krokom ich vyšla a zastavila sa pred dverami. Náhlivo zaklopala na dvere a ani nečakala kým sa ozve nejaká odozva, len tak povediac vtrhla dovnútra.

"Profesor Dumbledore," pozdravila terajšieho riaditeľa Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, ktorý sedel v kresle za stolom. Boli v miestnosti, ktorú zdobili po stranách vitríny s rôznymi prístrojmi, avšak našli sa tu aj iné veci ako knihy, či podivné čierne skrinky. Podľa nej ani samotný Dumledore nevedel, čo všetko sa tam vlastne nachádza. Na stenách viseli portréty ľudí - bývalých riaditeľov školy. Niektorí z nich spali, niektorí zas sledovali dianie a niektorí sa rozprávali medzi sebou. Pohľad ženy blúdil po miestnosti, potom sa však dostal na druhú osobu v miestnosti.

"Čo tu robíš..?" precedila pomedzi zuby.

"To čo vy, slečna Ayersová," prehovoril riaditeľ a pozrel sa na ňu prísnym pohľadom.

Premerala si opäť pohľadom druhú osobu. Tou osobou bol muž. Čiernovlasý muž s búrkovo modrými a prenikavými očami, ktoré upierali zrak na ňu.

"Tak fajn.." ukľudnila sa trochu, ale neodpustila si pretočenie očami.

Čiernovlasý muž po prvý raz odkedy bola v miestnosti prehovoril: "Zdravím, Lorrein."

"Zdravím.. Black."