Tris life after allegiant -preklad

Kapitola 7

Tobias POV

„Evelyn?“

Čo tu tá robí?

„Tobias, kde máš tričko?“

Úplne som zabudol že som bez trička. Trápne.

„Počkaj tu.“

Išiel som do izby, zobral nejaké tričko a obliekol si ho. Potom som išiel naspäť ku dverám ale Evelyn sa sama pozvala do vnútra, zavrela dvere a sadla si v obývačke na gauč.

„Lepšie.“ Povedala.

„Evelyn. Prečo si tu?“

„Si môj syn. Niekedy chcem tráviť čas aj s mojím  synom. Vieš?“

„Pracujeme spolu. Vidíš ma skoro každý deň....“

„Áno, ale rozprávame sa iba o práci a politike. Nič o tebe neviem“

„Ok.....tak čo chceš vedieť?“

„Teraz nič. Chcem ťa pozvať na obe aby sme sa mohli porozprávať.“

„Dnes?“

Do pekla. Dnes som chcel stráviť deň s Tris, nie s mojou mamou.

Počul som ako na mňa Tris volá z izby. Evelynina tvár je zábavná, vyzerá šokovane a nahnevane. 

„Tobias?“ Tris na mňa volala s izby.

„Evelyn, počkaj tu. Za minútu budem späť.“

Pomaly prikývla a stále sa na mňa pozerala s tvárou znechutenie, hnevu a šoku. Išiel som do izby a našiel Tris oblečenú v jednom s mojich tričiek.

„Tobias, je v dome ešte niekto iný?“ Spýtala sa trochu zmätene.

„Evelyn. Chce nás pozvať na obed.“ Vysvetlil som.

„Nás? Alebo teba?“

„Pôjdeš so mnou, či sa jej to bude páčiť alebo nie.“ Povedal som zatiaľ čo som ju objal a pobozkal na čelo.

Vyzerala že sa pôjde už už sťažovať ale nepovedala nič.

„Pôjdem za ňou zlato.“ Povedal som predtým než som išiel naspäť do obývačky.

„Takže ty máš spoločnosť.“ Povedala Evelyn

„Áno.“

„Myslela som že si sa s ňou rozišiel.“

„Nikdy sa s ňou nerozídem, Evelyn.“ Povedal som možno trochu hlasnejšie ako som plánoval „ a pôjde s nami na obed.“

Vyzerala naozaj nahnevane a predtým než odišla  povedala iba „Ako si želáš synak.“

Išlo to moc ľahko. Nemám s toho dobrý pocit.

Vrátil som sa do izby ale Tris tu nebola. Sprchovala sa, tak som išiel urobiť raňajky.

Keď sme boli obaja najedení a pripravení, išli sme sa prejsť.

Ja viem, mám len 19 a ona má len 17 ale ona je tá pravá. Milujem aká je odvážna, nesebecká a inteligentná. Možno nie je najkrajšie dievča na svete ale je najkrajšie dievča v mojom svete. Milujem ju a chcem s ňou stráviť zvyšok môjho života. Je moje všetko, ona je všetko čo mám, všetko čo potrebujem, všetko čo chcem. Robí ma silnejším, priateľskejším, robí ma lepším.

Prišli sme k jame a sadli sme si na naše miesto. Usmiala sa a ja tiež. A potom pokým sa pozerala inde, som si kľakol na jedno koleno a vybral malú krabicu ktorej obsah bol svadobný prsteň.