Tris life after allegiant -preklad

Kapitola 23

Tobias POV

Keď sa zobudím, Tris sa na mňa už pozerá.

Usmial som sa.

„Vyzeráš komicky keď spíš.“ povedala.

Zasmial som sa „Vážne?“

„Niekedy.“  posúva sa ku mne bližšie.

Pohladil som ju po tvári a dal jej ľahkú pusu.

Cítim ako sa usmieva.

„Takže žiadna opica?“ spýtala sa

„Hej! Veď som nebol opitý! Takže nie, žiadna opica.“

Smiala sa a znova ma pobozkala.

Tris prerušila bozk : „Pôjdem si dať sprchu.“

Povzdychol som a zobral ju za pás aby sa nemohla ísť osprchovať.

„Tobias!“ smiala sa „Nechaj ma osprchovať!“

Znova som si povzdychol a pustil som ju.

„Ďakujem“

Prešla so kúpeľne a zavrela za sebou dvere.

Chvíľu som ležal na posteli, predtým než som dostal nápad.

Vstal som a pomaly  otváram dvere so kúpeľne. Vošiel som v boxerkách, pretože to bolo všetko čo som mal na sebe. Vošiel som do sprchy k Tris ale ona tam nebola. Čo?!

Voda sa začala valiť zovšadiaľ , no zrazu to už nebola voda ale krv. Vyšiel som zo sprchy a kúpeľňa už bola celá zaplavená krvou na úrovni môjho krku. Skúšal som otvoriť dvere ale žiadne tu neboli. Otočil som sa a umývadlo, sprcha a aj záchod. To všetko tiež zmizlo.

V kúpeľni som bol len ja a krv, ktorá bola už na úrovni môjho krku. Keď som si pomyslel že to už nemôže byť horšie, všetky steny sa začali približovať ku mne.

Už tu nie je žiadny vzduch, len krv a steny sú tak blízko, že sa oboch protiľahlých stien môžem dotknúť naraz a bez toho aby som musel rozťahovať ruky.

Zrazu sa začal niekto smiať : „Na toto som čakal dlho. Štyri, zázrak neohrozených, sa konečne stretne so smrťou.“

Ten hlas by som spoznal  kdekoľvek: Eric.

Začal som sa topiť a jediné  na čo sa mi dalo myslieť bola Tris. Na jej úsmev, na to aké má iskričky v očiach keď sa na mňa pozerá a na to že bude moja.  Ale ona už je, vždy bola moja. Od vtedy ako som ju druhýkrát videl keď padala do siete a keď moje oči sa stretli s jej. Ďalej už musí žiť bezo mňa. Viem že to dokáže, je silná. Milujem ju a nijakými slovami sa nedá povedať ako som vďačný za naše malé nekonečno.

Potom všetko okolo mňa sčernelo.

Zrazu, od niekadiaľ som bol schopný nadýchnuť sa. Nadýchol som sa ťažkým a hlbokým dychom, otvoril oči a zdvihol chrbát, takže som teraz sedel.

Ja žijem.

Bol to len zlý sen.

Otočil som hlavou a uvidel Tris.

Široko som sa usmial, myslel som si že ju už nikdy neuvidím.

Aj keď to možno znie strašidelne, milujem sa na ňu dívať keď spí. Jej tvár je taká uvoľnená a vyzerá tak pokojne a mierumilovne.

Keď som teraz premýšľal o tom sne, tak mi vôbec nedával zmysel, tým myslím že to nemôže byť skutočnosťou. Pretože:

1, Tris len tak nemôže vytratiť zo sprchy