Kapitola 9

526 32 2
                                    

Tris POV

Mala som najdivnejšiu nočnú moru. V sne ma zobralo nejaké gigantické dievča, ktoré ma dosť udieralo a dalo do kufra. Potom mi dalo do úst staré, smradľavé tričko aby nebolo počuť moje výkriky. Zobudila som sa. Tobias nie je pri mne a ja nie som vo svojej izbe.

Som v malej miestnosti.

Je tu len jedna posteľ a dvoje dvere.

Postavila som sa a otvorila prvé dvere, tam je kúpeľňa.

Druhé dvere sú zamknuté.

Mojou mysľou začalo víriť strašne veľa otázok.

Kde som?

Kto je za tým?

Čo sa deje?

Koľko je hodín?

Nenávidím keď neviem koľko je hodín. Hodinky som si dala dole pred spaním.

Skúšam si odpovedať na otázky.

Kde som? V zamknutej miestnosti. Pravdepodobne v Chicagu.

Kto je za tým? Asi môj jediný nepriateľ. Evelyn.

Prečo ja? Pretože som budúca manželka jej syna a nenávidí ma.

Čo sa deje? Možno sa ma snaží zabiť. Ale keď to spraví, Tobias jej to nikdy neodpustí alebo možno nikdy nezistí že to bola Evelyn kto ma zabil. Alebo na mňa proste zabudne a nájde si krajšie dievča.

Koľko je hodín? Včera som bola strašne unavená, tak som zaspala skoro. Zvyčajne spím deväť hodín, takže teraz musí byť okolo šiestej.

Ale keď je Evelyn za tým, kto ma uniesol? To dievča vyzeralo povedome. Asi je jedna z bezprizorných. „To teraz nie je dôležité“ hovorila som sama sebe. Ale možno to dôležité je. Ďalej som sa tým nezaoberala.

****

O pár hodín neskôr niekto otvoril dvere. Myslela som si že to bude to dievča, ale bol to len nejaký náhodný bezprizorný.

„Poď.“ Povedal. „Chce sa s tebou stretnúť.“

Neodporovala som. Vstala som a nasledovala ho.

„Môžem vedieť koľko je hodín?“

„Nie“

„Prosím“

„Nie“

Prevrátila som oči. Je to jasné robí to aby ma rozčúlil.

Potom len od niekadiaľ  bolo počuť alarm. Veľa ľudí začalo utekať k výťahom, niektorí išli po schodoch.

Vyskočila som a našla okno. Vyslobodila som sa z mužových rúk ktoré mi držali zápästia. Nevšimol si ma proste len bežal po schodoch.

Pozrela som sa cez okno. Som na tretom poschodí.

Som voľná. Mala by som odísť. Tobias by mi tiež povedal aby som odišla. Ale ja chcem vedieť pravdu. Je za tým Evelyn? Čo odo mňa chce? Kto je to dievča čo ma unieslo?

Ani som si nevšimla že utekám ale nie dole schodmi ako ostatný ale hore. Chcem vedieť pravdu. A cítim že sa ju dozviem hore.

Išla som hore a utekala cez chodbu pokým som nenašla veľké sklené dvere, šéfovia majú vždy lepšie kancelárie. Takže ktokoľvek je za tým musí byť tu teda ak aj on/ona nešiel preč. Dobre aj keď on/ona niekde preč, nakoniec sa aj tak musí vrátiť a ja budem pripravená.

Otvorím dvere a nájdem Tobiasa. Dlane  má okolo Evelyninho krku.

„Tobias! Stop!“ To je všetko čo som povedala predtým než dal preč dlane s Evelyninho krku a pozrel sa na mňa.

„Tris!“

--------------------------------

(Je to jeho rozprávanie odkedy Tris hľadal)

Tobias POV

Tris mohli zobrať na dve miesta. Môj starý dom kde som býval keď som bol v sebazaprení alebo Evelynina nová kancelária v centrále sebazaprenia.

Najprv som išiel  do domu ale nikto tam nebol. Zeke, Uriah, Shauna a Christina chceli ísť tiež ale nenechal som ich aby išli.

Teraz som v centrále sebazaprenia. Je plná bezprizorných. Je to normálne, Evelyn ich sem dala.

Tento krát to poriadne prehnala.

Neviem či ma pustia ale nechcem riskovať. Išiel som zo zadnej strany trojposchodovej budovy a vošiel som zadnými dverami na ktoré mám kľúč. Toto je jedna z výhod pracovať vo vláde. Mám kópie všetkých kľúčov v budove.

Vošiel som do vnútra a išiel po schodoch aby ma kamery na chodbe a vo výťahu nemohli zbadať. Správal som sa normálne akoby som tam patril.

Išiel som na tretie poschodie a rovno do Evelyninej kancelárie. Chodba bola plná bezprizorných ale ani jeden ma nezastavil.

Nahnevaný som rýchlo otvoril dvere. A boa tam sedela na jej stole.

Vyzerala prekvapene „Tobias! Čo tu robíš?“

„Ja? Čo tu robíš ty? Je nedeľa dnes nemáš prácu.“

„Ow ja-“ potom sa prerušila a znova pokračovala „ Nemám ti čo vysvetľovať, som tvoja matka“

„Nehraj sa na blbú! Viem že máš Tris  niekde tu!“

„Tris? Prečo by som ja mala Tris?“

Nahnevane som si vzdychol. Nenávidím keď sa ľudia hrajú na blbích.

„EVELYN, PRESTAŇ  HRAŤ ŽE TY NIČ NEVIEŠ!“

„Ale ja vážne neviem o čom-“ bola prerušená bezprizorným ktorý zaklopal na dvere.

„Áno?“

„Prepáčte že ruším, povedali ste aby sme vám to dievča priniesli o 9 ale nepovedali ste kto ho má priniesť, tak sa pýtame kto to má urobiť?“

HA! Priznali sa že Tris je tu a Evelyn je vinná. Vedel som že bola. Cez to všetko čo urobila stále je moja matka. A nie, tento krát jej to už neodpustím.

„Urob to ty idiot!“ Zakričala na neho.

Zavrel dvere a odišiel.

„Tobias, prisahám, môžem to vysvetliť!“

„Serem ti na všetky tvoje slabé výhovorky na to prečo si uniesla moju snúbenicu!“ Ako som to zakričal skočil som k nej a udrel ju do tváre až padla na zem. Oni už asi berú Tris z tej miestnosti, alebo cely, tak som rýchlo zapol požiarny poplach. Myslel som že to rozptýli bezprizorných tak  aby mohla Tris ujsť. Potom som prišiel naspäť k Evelyn, dlane jej dal okolo krku. Nechcel som ju  zabiť, nebol by som toho schopný, chcem ju iba vystrašiť. Pomaly som začal stláčať dlane.

Zrazu sa otvorili dvere.

„Tobias! Stop!“

Otočil som sa a uvidel Tris. Moju Tris. Je v poriadku. Dal som preč ruky od Evelyn.

„Tris!“

-----------------------------

Ahojte! Dúfam že sa vám tento diel bude páčiť :) 3vote a bude ďalší diel <3 :)

Tris life after allegiant -prekladDonde viven las historias. Descúbrelo ahora