Tris life after allegiant -preklad

Kapitola 13

Tobias POV

Všetci odišli ostali sme tu už len ja a Tris.

„Nad čím rozmýšľaš?“ opýtala sa ma.

Musel som vyzerať zamyslene.

„Dúfal som že budeme pokračovať v tom v čom nás prerušili.“

Začala sa smiať a ja som sa k nej pripojil. Milujem jej smiech, je taký sladký a tichý ako zo sebazaprenia.

Hrýzla si pery, vyzerala tak sexy.

Kráčal som smerom k nej ale rukou ma zastavila.

„ee“ Podpichovala ma ako kráčala do spálne.

Nasledoval som ju, otočil ju, dal som ruky na jej boky a začal bozkávať. Bozkávala ma späť. Keď jej ruky našli lem môjho trička, vyzliekol som si ho a ona sa dotýkala končekmi prstov mojich tetovaní na chrbte. Vyzliekol som jej tričko a svoje nohy omotala okolo mojich bokov. Tlačil som ju k stene, oprel ju o stenu a bozkával ju divoko ale vášnivo. Chcel som viac. Bozkával som jej pery, bradu, krk a potom vrany na jej krku. Odopla mi opasok. Ľahli sme si do postele a pokračovali sme nahí.

****

Prebudil som sa, pozeral na Tris okolo ktorej som mal ako vždy omotané ruky aby som ju chránil. Vyzerala tak milo a pokojne keď spala. Pozeraním na ňu by som mohol stráviť hodiny. Ale musím ísť do práce. Evelyn je stále moja šéfka, je to nepríjemné.

Pomaly som vstal, opatrne aby som nezobudil Tris. Potom som si dal sprchu, obliekol sa a pripravil pár Trisiných obľúbených palaciniek. Pár som zjedol, ostatné som nechal Tris a napísal som je odkaz.

„VI,

Idem do práce. V chladničke máš prekvapenie. Nemôžem sa dočkať kým prídem domov.

Ľúbim ťa.

IV“

Prišiel som do kancelárie kde bola unesená pred dvomi dňami moja snúbenica. Ako som išiel do mojej kancelárie na druhom poschodí a zbadal som Caru.

„Dobré ráno Štyri.“

„Ahoj Cara.“

„Nemyslím si že ti to povedali ale je tu stretnutie ktoré už končí.“

„Dobre, ďakujem“

To posledné čo chcem je ísť a vidieť alebo sa rozprávať s Evelyn. Ale stále je  moja šéfka a práca je práca. Idem do miestnosti kde sa konajú stretnutia.

--------

Tris POV

Prebudím sa ale Tobias je už preč. Chvílu mi trvalo kým so vstala z postele ale keď som vstala našla som si v kuchyni odkaz.

Prečítala som si ho. Aww to je milé.

Otvorila som chladničku a našla palacinky. Moje obľúbené.

Potom ako som dojedla úžasné palacinky, osprchovala som sa a prezliekla. A ešte stále som mala čas pred tým než pôjdem do práce, tak som napísala Christine.

Pre: Christinu  

Ahoj Chris! Máš čas?  Ak áno príď, naplánujeme moju svadbu.       

Okamžite odpovedala.

Od: Christiny  

Som na ceste!

Po troch minútach Chris zaklopala na dvere.

„Ahoj dievča!“ Pozdravila Chris ako som ju pustila do vnútra.

Silno ma objala.

„Aloha Chris!“

Išli sme do obývačky a Chris priniesla jej notebook a veľa časopisov.

Po dvoch hodinách sme mali naplánované jedlo a miesto svadby. Svadba bude v jame. Myslela som že by mohla byť pri priepasti alebo pri ruskom kolese ale tie miesta sú naše. Moje a Tobiasove. A nechcem ich ukazovať aj ostatným. Chris chcela aby svadba bola na pláži ale to nie je môj ani Tobiasov štýl.

Jedlo bude mix jedál zo sebazaprenia aj z neohrozenosti.

Rozprávali sme sa aj o tom koho pozveme ale už sme boli strašne hladné a ak by sme sa nenajedli teraz, išli by sme do práve z prázdnymi žalúdkami.

Tak sme odišli do jedálne a sadli sme si pri Uriaha a Zeka.

„Kde je Shauna?“ Opýtala som sa a sadla si vedľa Zekeho.

„Je chorá.“

„Chorá alebo tehot-“ Začala Chris ale Zeke ju prerušil.

„Je len chorá. Má alergiu.“

„Okej, pokoj, len som sa chcela spýtať.“ Povedala Chris.

Myslím že ju pôjdem navštíviť či je v pohode. Poviem Christine a Tobiasovi aby išli po práci so mnou.

Dojedli sme večeru a odišla som do tetovvacieho štúdia, odpracovať si svoju smenu.

Jednu vec ktorú mám rada na svojej práci je to že sa nemusím stále rozprávať zo svojimi zákazníkmi, takže mám dosť času na premýšľanie.

Premýšľala som o mne a o Tobiasovi. O minulej noci. O tom ako sa k sebe hodíme. Nemyslím si že sa k sebe nehodíme. Som si istá, že by som nebola schopná byť s niekým iným. Ideme sa brať, ja budem jeho a on bude môj, to je niečo čo už vieme.

Potom som rozmýšľala o Shaune, dúfam že je v pohode. Neviem si prestaviť Zeka bez nej. Myslela som na nich, keby nebolo Tobiasa tak by som sa s nimi asi ani nekamarátila. Alebo možno áno, Uriah by nás zoznámil. Neviem ale nezáleží na tom.

Dievča okolo dvadsiatky ma vytrhlo z myšlienok. Keď mi povedala aké chce tetovanie, znova som sa k nim vrátila.

Vždy premýšľam o tom ako by môj život vyzeral ak by som neprestúpila do neohrozenosti. Myslím že by boh hrozný. Žila by som vôbec ešte? Ale urobila som dôležité veci v oboch vojnách. V tej Jeaninej a v tej medzi Evelyn a Marcusom. Ale bolo to naozaj dôležité? Keby nebolo mňa, bol by Will stále v Jeanninej simulácií?

Musím prestať myslieť na veci čo sa stali alebo čo by sa stali. Prestať myslieť na smrť rodičov, Caleba a Willa. Moji rodičia zomreli aby ma zachránili. Chceli aby to tak bolo. Caleb, tiež ako moji rodičia, zomrel za mňa. Mohla by som povedať že si smrť zaslúžil ale nemôžem. Možno mi klamal po celý čas, bol zradca ale stále je to môj brat a ja ho mám rada.

Začala som rozmýšľať o mojej budúcnosti. Mojej budúcnosti s Tobiasom. Mojej svadbe. Mojej novej rodine. Ale Tobias už moja rodina je. Môžeme vytvoriť rodinu spoločne. Chcela by som dve, možno tri deti. Samozrejme že nie teraz. Mám len 17. Možno keď budem mať nejakých 20. Vybrala by som im takéto mená.....blbosť. Už hovorím ako Chris.

Z môjho premýšľania ma znova niekto vytrhol.

Nikdy by som nečakala že ho tu uvidím.

---------------------------------

Ďalší diel je tu, prepáčte že tak neskoro ale nestíhala som skoršie. Dúfam že sa bude páčiť :) <3