Táto kapitola je venovaná dada158 ! Všetko naj Dada!💗
Nedalo mi a tak som sa musela spýtať prečo sa tak pozerá. Bolo to divné lebo sa na mňa pozerala akoby som jej zjedla večeru.
,,Solar prečo sa tak na mňa pozeráš?"
,,Lebo v hre ostávam ja!"
Dobre. Pochopila som že Solar nieje asi zvyknutá prehrávať. Ale nemôžem sa vzdať! Budem bojovať nech si hovorí kto chce, čo chce. Počula som kroky smerujúce k nášmu stanu. Vykukla som a uvidela siluetu chlapa. Bol už večer a bolo šero. Spoznala som ho, až keď prehovoril.
,,Ahoj Y/N mám tu večeru!"
,,Ouuuu ahoj Jungkook."
,,Daj toto Solar. Máte tam zemiakové placky a uvarený čaj."
,,Ďakujem."
,,Dúfam že sa vrátiš späť. Budem sa potrebovať s tebou porozprávať. Ale už musím ísť späť."
,,Dobre Jungkook. Dobrú noc a pozdrav Joy!"
Zakričala som na Jungkooka lebo už bol ďalej. Videla som jeho siluetu zmiznúť kdesi preč. Zobrala som jedlo do rúk a išla odniesť Solar.
,,Solar máme tu jedlo."
,,A čo máme?"
,,Zemiakové placky a čaj."
,,Dobre tak dobrú chuť."
Solar sa pustila do jedla akoby dnes nejedla vôbec. Nad týmto som sa v kútiku duše pousmiala. Pustila som sa do jedla aj ja.
_________________________
Keď sme dojedli tak som sa musela prezliecť. Už bola tma a ja samozrejme večne večer unavená. Nejako som sa prezliekla a ľahla pod deku ktorú som si tu priniesla. Ľahla som si a upadla do ríše snov.
O niekoľko minút som sa zobudila na zvuky...
