Po príchode domov som sa cítila blbo. Nebolo mi zle, ale som mala blbý pocit. Zrobila som niečo čo bolo nevhodné? Veď som len sedela a rozprávala som sa s Jennie a Taem. No nič. Nemala som čo robiť a tak som si sadla pred telku. Dávali reprízu finále The game of survival. Napadlo ma: Neprihlásim sa len tak zo srandy aj ja?
_______________________
Myšlienka o prihlásení sa do súťaže mi vŕtala hlavou už dobrú hodinu. Nebývam s rodičmi, nemám psa, čiže teoreticky do tej súťaže ísť môžem.
Momentálne som mala vojnu myšlienok. Mám? Nemám?
Žijeme len raz. Spravím to!
Sadla som si k počítaču a hľadala formulár, ktorý musím vyplniť. Boli tam základné veci ako meno, priezvisko, adresa a dalšie podobné kolónky ktoré som musela vyplniť. Zabralo mi to cca 5 minút kým som formulár odoslala. Každá séria sa koná raz za 6 mesiacov, čiže 2 krát za rok. Jedna séria sa len teraz skončila. Musím čakať 4 mesiace. Spätnú väzbu by mi mali odoslať o 2 mesiace. Som zvedavá, či ma dajú tam alebo nie. Musím bohužiaľ čakať. Cítila som sa unavená a tak som išla spať.
__________________________
Ráno som sa zobudila a spravila si raňajky. Teda nebolo ráno. Zobudila som sa o 11:29. No to som si už rovno spravila aj obed. Po obede som si zapla netflix a pozerala nejaké random filmy. ___________________________
Zazvonil mi mobil. Volala mi Jennie. Zabudla som povedať, že sme si s Jennie vymenili čísla.
Jennie: Ahoj Y/N. Neprišla by si dnes na kávu?
Y/N:Jasné😁
Jennie:Dobre dnes o 17:00😊
Y/N:Okay! Ahoj!
Jennie:Ahoj!
Zložila som. Je 13:07 čiže mám celkom dosť času. Pozrela som si reprízu finále The game of survival. Keď povedali Taeho meno, spomenula som si ako som skákala od radosti. Stále som bola rovnako šťastná, no len tento raz som neskákala jak nejaký klokan. Tento raz som sa len usmievala. Stále mi vŕtalo hlavou, ako to v tých podmienkach zvládol Taehyung. No ak ma zoberú, tak budem musieť v takých podmienkach prežiť aj ja. Ale mne to nevadí. S radosťou by som si to vyskúšala.
_________________________
Už je 16:00 a ja som sa chystala ku Jennie. Prečo ma vlastne zavolala? Asi sa chce so mnou porozprávať. Dala som si na seba len obtiahnuté roztrhané džínsy a biely crop-top. Celkom sa mi ten outfit páči. Nalíčila som sa len naturálne. Teda tak, ako vždy. Musela som ísť pešo, keďže dnes po mňa Tae neprišiel. Ale taxík mi predsa tiež robiť nebude. Ich dom je 10 minút pešo. Musela som si švihnúť. Rýchlo som zbalila dezert a išla preč. Pri odchode som zamkla a vydala sa smerom k ich domu.
___________________
Akurát som prišla pred ich dom. Akoby Jennie vedela že prídem a dvere mi hneď otvorila.
Jennie: Ahoj Y/N som rada že si prišla!
Y/N: Ahoj Jennie som rada že tu môžem byť.
Vošla som dnu a sadla si na tú extrémne pohodlnú pohovku. Jennie mi doniesla čaj a začala debata.
,,Y/N musím ti niečo povedať."
,,Jasné kľudne"
,,Viem že je to skoro, ale asi vieš o našom nočnom prešľape s Taem."
,,Áno viem prečo?"
,,No ja som tehotná. Viem že je to skoro ver mi. Ale jednoducho sa to stalo. Vždy som túžila byť mamou a teraz sa mi to ide splniť."
Od radosti som Jennie objala.
,,Máš to potvrdené alebo len si si spravila tehotenský test?''
,,Je to potvrdené." usmiala sa na mňa.
,,A Tae o tom vie?'' vyzvedala som.
,,Áno len je v miernom šoku." zasmiala sa Jennie.
i,,Ja Vám fakt gratulujem!'' stále som sa usmievala.
,,Ďakujeme."
__________________________
Už sme sa s Jennie rozprávali dlho. Tae za nami vôbec neprišiel. To bude asi tým šokom. Jennie mi povedala že Tae má z toho celkom radosť. Aj keď to dieťa je celkom prekvapenie. Už bol čas odísť, tak som sa rozlúčila a išla domov.
