1.

859 36 2
                                    

Ráno som vstala , bolo 8 hodín. Dneska som bola strašne nerovózna. Totižto mám dneska pohovor v najväčšej firme tu v Londýne. Poslala som si žiadosť a včera mi napísali aby som dnes prišla na pohovor a možno ma zoberú. Musím urobiť nejaký ten dojem. Poslali mi papier aby som vyplnila svoj životopis. Nič zložité nevyplnem svoj životopis prvý krát takže to nebolo nič čo by som nezvládla.

Vstala som s postele a otvorila balkónové dvere. Nadýchla sa čerstvého vzduchu a vošla dnu. Vykonala som svoju rannú hygienu a vošla do kuchyne kde som si ako každé ráno zobrala misku a do nej nasypala cerálie s mliekom. Zobrala som si mobl ktorý som mala položený na stolíku a pozrela sa či nemám nejaké správy no prekvapila ma jedna. Napísal mi môj milovaný braček ktorý nebol schopný ukázať sa. Správu som len prečítala a ani mu neodpísala. Nech si teraz nemyslí že budem mu odpúšťať a podobné veci. Najedla som sa a misku položila do dresu, keď prídem domov to umyjem alebo kým prídem domov to umyté bude. Marisa určite príde a všetko tu uprace. Marisa je moja "domáca" chápete, pomáha mi niečo uvariť pouprace keď to tu vidí že je tu neporiadok a podobné veci. Marisa je aj naša rodinná známa, má asi tak okolo 50 rokov ale pripomína mi moju starú mamu. Dáva rady do života a keď mi je najhoršie vypočuje ma a môžem sa jej vyroprávať, keďže rodičia sú inde a nie sú so mnou stále.

Potom som sa pobrala hore do izby a pozrela do šatníka. Zvolila som čiernu sukňu do polky stehien, ale zas nie takú že mi je vydno všetko. Taká akurát. Ktomu som si dala bielu blúzku, na to sako , ešte silonky a čierne lodičky ktomu. Vlasy som si nechala rozpustené a dala som si jemný make-up, špirálu, linku a jemný lesk na pery. Nechcela som tam vojsť ako nejaká kurva a všetci sa na mňa bud pozerať a namýšľať si sporostosti. Zobrala som si ešte malú čiernú kabelku a do nej som si dala mobil, peňaženku a potrebné veci. Papiere som si zobrala do ruky a vydala sa dole. Zobrala som klúče od auta a aj od bytu a vyšla som von. Odomkla som auta a nastúpila doň. Papiere aj kabelku som položila vedľa na sedadlo. Na oči som si dala okuliare, keďže bolo asi tak polovica júla a v Londýne nejak neobvikle svietilo slnko,, priam pražilo. Naštartovala som a pomaly som prichádzala k firme.

O asi tak 20 minút som bola tam. Zastala som pred budovou a videla ten veľký nadpis H.Styles Company. Vošla som do budovy a hneď do výťahu. Chodbami sa pohybovalo veľa ľúdí, boli v oblekoch a dámy boli v kostýmoch alebo nejakej tej sukni. Stlačila som 20 poschodie a výťah sa zavrel. Bola som opäť nervózna a pozrela som sa do zrkadla ktoré tam bolo. Trochu som sa upravila , lebo sukňu som mala troška pokrčenú.

Výťah cinkol čo znamenalo že už som na 20 poschodí. Otvrorili sa dvere a ja som vystúpila. Naskytol sa mi pohľad na menšiu recepciu a prišla k pultu za ktorým sedela brunetka, mohla byť tak v mojom veku.

"Dobrý deň, prišla som na pohovor za pánom Stylesom" povedala som a usmiala sa na neho.

"Poprosím meno" usmiala sa tiež a pôsobila milo. Prvý dojem, možno ma nesklame.

"Lucy Layla Anderson, mala som tu mať pohovor na deviatu" povedala som tej babe za pultom.

"oh, Áno máme to tu, moment chviľku počkajte" usmiala sa brala telefón.

"Pán Styles, máte tu ďalšiu slečnu o zájem o to miesto" povedala do telefónu a potom zložila.

"Nech sa páči pôjdete tu to rovno tie veľké dvere" usmiala sa a ja som podišla ďalej k dverám. Za veľkými dverami sa nachádzala asi jeho kancelária. Dvere boli matné takže sa nedalo vôbec vidieť dnu. Pomaly som zaklopala a z vnútra sa ozvalo "ďalej" . Jemne som otvorila dvere a vošla dnu a potom ich zavrela. Pohľad sa mi naskytol na postavu, chlapca, ktorý bol otočený k veľkému oknu a sledoval výhľad.

Tmav hnedé kučery, mu lietali po hlave sem tam, no napriek tmu bol elegantý, mal na sebe čierny oblek. Potom sa pomaly otočila premeral si ma pohľadom. Zastal až na mojich očiach do ktorých sa pozeral a zrak nespustil. Ja som sa však pozrela na svoje lodičky ktoré boli v tmto prípade zaujímavejšie.

"Sadnite si" prehovoril po chvíľke a ja som kráčala k stoličke ktorá bola oproati jeho veľkej na ktor si sadol aj on. Ja som si sadla tiež a podala som mu papiere ktoré som držala v ruke. On si ich zobral a začal ich študovať.

"Hmm, zaujímavý životopis, taký som tu ešte nevidel" prehovoril po pár minutách jeho študovanie, jeho chrapľavým hlasom a pozrel na mňa.

"Ste prijatá" prehovoril a ja som pozrela na neho a on sa usmial.

"No váš životopis je úplne iný ako ten ostatných ľúdí a žien čo tu boli, spĺňa všetko čo som žiadal a prekvapuje ma že ste aj účtovníčka. Žiadna pred vami účtovníčka nebola" povedal a založil si môj životopis niekam do papierov.

"Ďakujem, pán Styles, som veľmi rada že môžem pracovať vo vašej firme" usmiala som a postavila som sa. On sa postavil tiež a prichádzal ku mne. Nevedela som čo chce, tak som si zobrala kabelku a pomaly som kráčala k dverám, no jeho ruka ma stopla a ja som sa otočila ne neho. Boli sme veľmi pri sebe blízko a mne sa to nejak napáčilo.

"Bude sa nám spolu dobre pracovať" naklonil sa ku mne a zašpkal mi to ucha tým jeho chrapľavým hlasom. Jemne mi jeho rukom prešiel po ruke kde som mala vyhrnutý rukáv zo saka. Ja som začala neprvidelne dýchať a on to určite cítil. No potom prestal a pustil ma. Ja som sa na neho otočila a on sa uškrnul. Otvorila som dvere a kludne z nich vyšla. Prišla som k recepčnej no v tom sa ozval hlas.

"Emily daj prosim ťa slečne Andernovej papiere podpísať a povedz jej o zajtrajšom príchode a podobne.. a prosím stiahni dole ponuku že hľadám niekoho, už to neplatí , slečna je prijatá ďakujem" usmial sa , Emily len prikývla a on zašiel dnu.

"Takže si prijatá?" usmiala sa na mňa

"Hej hej som a som strašne rada" usmiala som sa na ňu.

"Ou, dúfam že nevadí že som ti tykala?" spýtala sa a bola úplne mimo.

"Jasné že nie, Ja som Layla ale volaj ma Lay" povedala som jej a načiahla ruku k nej.

"Ja som Emily, teší ma" usmiala sa na mňa a ruku prijala.

"Neskočili by sme niekedy na kávu?" spýtala sa ma Emily keď som už chcela odísť.. aj s papiermy čo mi dala ohladom zajtrajšku.

"Jasné prečo nie, tu máš moje čislo hoci kedy mi zavolaj, alebo povedz , teraz sa budeme výdavať asi každý deň" usmiala som sa a podávala jej vizitku s mojím tel. číslom.

"Ďakujem , tak ahoj a nezabudni ráno o pol 9 tu musíš byť" odzdravila a podávala mi klúč, zrejme je to od Stylesovej kancelárie a ja ho musím mať tiež.

"Jasné tak ahoj" zakývala som jej a vošla do výťahu.

Stlačila som prízemie a išla som domov.

Táák ? čo na to vravíte ? snažila som sa aby to vyzeralo normálne :D Čo si myslíte o Harrym ?

Prosím zanechajte Komenty a vaše názory :)

Vicky125

H.Styles Company (h.s. ff)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora