H.Styles Company (h.s. ff)

19.

Ráno som sa zobudila na buchot. Nevedela som čo sa deje a zľakla som sa toho , že nás niekto mohol nájsť. Pozrela som sa na druhú stranu postele a Harry tu nebol. Veď ako inak. Stále ráno niekde odchádzal a neskoro v noci prichádzal. Buchot sa ozval znovu a to mi už nedalo. Postavila som sa z postele a navliekla na seba župan. Smerovala som do kuchynky, no predpokladala by som, že tam nájdem nejakého sériového vraha, no to čom som tam videla som sa len úprimne zasmiala. 

"Sakra." prehovoril Harry keď sa snažil odlepiť lievance z panvice. 

"Ukáž!" prehovorila som ja a podišla som k nemu. Zobrala som mu panvicu z ruky, vypla sporák a pomaly zoškrabávala prilepené dva lievance. 

"Chcel som ťa prekvapiť raňajkami do postele, ale nejako sa mi to nepodarilo, neviem prečo ale pripieklo sa to tam. " povedal  a nahodil smutnú tváričku na mňa. 

"Asi si tam niečo zabudol pridať." povedala som a keď sa mi to podarilo dať dole položila som panvicu do dresu, no stále som bola urazená a nahnevaná za včerajšok. 

"Dal som tam všetko ako to písali." povedal a chcel mi dať ranný bozk ako to bolo zvykom no ja som sa odtiahla a myslím si že mu to aj došlo. 

Odtiahla som sa a smerovala som do kúpeľne, no za sebou som počula len Harryho povzdych. No a? Nech sa tak tvári, mal si uvedomiť čo včera povedal a ako ma obvinil. 

Ranná sprcha je to najlepšie čo podľa mňa môže existovať. Vyšla som len v uteráku von z kúpeľky a smerovala som do našej izby kde na posteli sedel Harry. 

"Prepáč mi ten včerajšok zlatko, je toho na mňa strašne veľa, no nechcem ťa tým zaťažovať, a ešte keď mi písal ochrankár že si odišla z izby nahneval som sa viac a ešte som sa aj bál o teba ešte viac. Pochop ma milujem ťa tak strašne moc že ťa nechcem stratiť." povedal a sklonil hlavu. 

Ja som k nemu pomaly kráčala až som si k nemu nakoniec sadla na posteľ. No nie na jeho kolená ako by on chcel ale na vedľa neho na posteľ. 

"Prečo by si ma mal stratiť ? Veď ja nikam nejdem. Tu som. Len ty tu nikdy nie si. " teraz som zas sklonila hlavu ja. 

"Keby sa ti niečo stalo asi by som to neprežil, nato ťa až priveľmi milujem zlato." chytil ma za ruku. 

"Nikdy by sa mi nič nestalo, teda neviem lebo mi nič nechceš povedať Harry, zrazu sme sem len tak odišli, nemôžem nikomu volať nič a ty si celé dni preč, tak čo myslíš prečo mi je tu zle. Potrebujem  ťa v takýchto chvíľkach pretože spolu chodíme. " prehovorila som a postavila som sa s postele. Prešla som k balkóniku a založila si ruky na prsiach. 

"Ja viem zlatko prepáč mi to. No nemôžem ti nič povedať, pretože nechcem aby si si brala na starosti moje problémy." povedal  a počula som ako sa postavil. Podišiel ku mne a objal ma okolo.

Mala som zmiešané pocity. Nevedela som čo mám od neho čakať, nevedela som čo chce teraz robiť. Nedával mi žiadne odpovede ani nič podobné. 

"Naozaj si si myslel že keď som odišla na pár nealko drinkov, že by som prijala ponuku toho týpka ktoré som max poznala 5 minút, a ktoré mu som hneď povedala že som zadaná. Harry nikdy som ťa nepodviedla pretože ťa milujem, veľmi ťa milujem a som pre teba odhodlaná odísť aj na koniec sveta chápeš. Nikdy by som ti to nespravila. Preto ma zarazilo ako si sa choval." prehovorila som a už som cítila slzu na kraji oka ale nejak som to zahnala. Nechcela som pred ním plakať ani nič. 

"Ja viem len proste pochop že keď som ťa tam videl tak som skoro vybuchol" povedal a otočil si ma k sebe a pobozkal ma. Ja som mu bozky opätovala.