Nevedela som čo mám robiť, nevedela som prečo je tu, keďže sme sa už vyše 4 roky nekontaktovali a ja som aj zabudla, čo tá osoba pre mňa znamenala.
"Okamžite odtiaľto odíď a necháj mňa a mojich kamarátov na pokoji." povedala som cez zuby. Theo sa le zrazu postavil zo stoličky a podišiel ku mne. Postavil sa úplne čelom ku mne a stým jeho šarmantným úsmevom, ktorý som pred pár rokmi strašne milovala.
"Lebo čo bábika, zbiješ ma? Alebo ťa nebodaj ten tvoj pán riaditeľ príde záchrániť? Ozaj už keď sme pri tom kde ho máš? Jáj prepáč zabudol som na tú drámu, ktorá sa tu o tebe a tuto pánovi malikovi rieši..." povedal a zdrapil ma za ruku , tak silno že ma to neskutočne bolelo.
"Pusť ma to bolí..." povedala som a cítila som ako sa mi alkohol pomaly stráca z tela, a bolesť ktorá ho vystriedala bola neznesiteľná. Cítila som ako sa mi začali hrnúť slzy do očí a ja som sa ich snažila potlačiť späť no nevedela som.
"Teraz pôjdeš pekne so mnou a ani nemukneš, je ti to jasné?" povedal a rukou ma pohladil po líci za čo som sa ja okažite odtiahla.
"Hej kámo kam ju berieš ona je tu snami" povedal Zayn a snažil sa ma nejako zachrániť, no márne, vedela som že ak si Theo niečo zaumieni tak to aj ostane.
Theo sa len otočil na Zayna, a jedine čo spravil je že mu vrazil jedno pod oko. Ja som v momente zhíkla a Zayn padol na zem. Thea to vôbec nezaujímalo a jediné čo bolo ma viedol cez všetkých ľudí von. Všetky tie ľútostivé pohľady ktoré na mňa pozerali. Ani jeden sa neodvážil ani len ceknúť. Theo ma ťahal tak rýchlo von že som ani nestíhala. Skoro som padla, no rukami ma tak silno držal že to nebolo možné. Nedovolil by aby sa mi čo i len niečo stalo. Nedovolil by aby mi ktokoľvek ublížil. Hoc on sám bol tá príčina ktorá mi ubližovala.
Keď som konečne pocítila ten čerstvý vzduch, bola som strašne rada. Pretože tak vnútri sa dýchať nedalo.
"Pusti ma počuješ? Ja stebou nikam nejdem, už dávno nie som tvoja, už dávno spolu nie sme, tak mi daj láskavo pokoj." kričala som o dušu. Ako tak sa mi podarilo vyslobodiť sa z jeho zovretia ale nebolo to ľahké.
V tom momente hneď som bola pritlačená o stenu a jeho hnusné pery sa pritlačili na moje. Nechcela som ich cítiť pretože som ich nenávidela. Nenávidela som jeho celého.
"Pusť ma.." kričala som.
"Prestať kričať inak sa neovládnem..." povedal a udrel rukou do múru vedľa mňa.
"A udrieš ma tak ako si to robil roky?"
"Nenúť ma...!" povedal a neprestal na mňa hladieť.
"Zvykla som si , za tie roky, tak strašne ťa nenávidím, prečo si sa tu ocitol? Prečo sa mi znova pletieš do života?" znova som kričala.
"Ako som ti povedal vrátil som sa po teba."
"Nie... pusť ma" kričala som.
Ako na zavolanie nás vyrušil nejaký hlas, nevidela som dotyčnú osobu, pretože som mala pred očami rozmazané od sĺz ktoré sa zo m§a liali ako vodopády, nevedela som to zastaviť.
"Nepočul si ? Pusť ju..." povedal hlas, a ja som vedela hneď o koho ide, ďakovala som bohu že prišiel.
"Aaa prišiel princ na záchranu, ale nedám ti ju pretože ja som si po ňu prišiel a ona ide so mnou." uškrnul sa Theo na Harryho.
"Tak na to rovno zabudni, povedal som ti jasne a pekne aby si ju okamžite pustil." prehovoril Harry pomedzi zuby.
"Inak?" pozrel sa Theo na Harryho a Harry sa neovládol. Ani neviem ako bola som postrčená na kraj múru a videla som len ako Harry mlátil Thea.
"Povedal som ti to jasne, nebudeš ju mať, nebudeš, dobre si vedel že je len moja, a dobre som ti radil, tak si daj od nej ruky preč, a vypadni, vypadni z mesta, vypadni nám zo života a daj nám pokoj, nemal som si stebou nikdy začať, a nemal som ti nikdy veriť." kričal Harry a mlátil Thea.
"Harry prosím stačí, zabiješ ho." prosila a zároveň plakala.
Videla som len Thea na zemi jajkať od bolesti. Harry sa len pozrel na mňa a okamžite ku mne pribehol a objal ma. To ma prinútilo sa ešte viac rozplakať.
"Si v poriadku?" spýtal sa a pozrel sa mi hlboko do očí.
"Som, prosím poďme z tadeto preč." povedala som a triasla som sa od zimy.
"Poď pred vchodom mám auto." povedal a kráčali sme spolu k jeho autu.
Prišli sme k jeho autu a nasadli do neho a vydali sa cestou k nemu, poznala som cestu naspamäť. Celú cestu bolo ticho a ja som medzi tým napísala Em smsku že som v poriadku a že idem k Harrymu a že sa s ňou zajtra porozprávam.
Keď sme zastavili pred Harryho domom, v aute bolo ticho, Harry aj motor vypol a len tak sme sedeli. No Harry nakoniec prehovoril.
"Ani si nevieš predstaviť ako som sa o teba bál." povedal a povzdychol si.
"Ja ti ďakujem, že si tam prišiel, ja neviem si predstaviť čo by sa stalo keby si tam neprišiel, ja neviem asi by ma už nikto nikdy nevidel... ja neviem si predstaviť čo by ten chlap bol dokázal spravil. " znova sa mi tlačili slzy.
"To on mi povedal informácie o tebe a Zaynovi, no až neskôr som zistil kto ten človek je." prehovoril po chvíli ticha Harry.
***
Tak je tu nová slúbená časť. Dúfam že sa vám bude páčiť. Som rada, že ste takýto aktívny♥
Inak, že ste si mysleli že je to Harry kto sa tam objavil, no ja som vedela že to nascvhál nechám takto :P
Tak šup šup , prosím si aj nejaký pekný komentárik.
Ďakujem ♥
xxvictoriaxx
YOU ARE READING
H.Styles Company (h.s. ff)
Fanfiction"Ste prijatá" prehovoril a usmial sa. "Ďakujem pán Styles, sosm veľmi rada že môžem pracovať vo vašej firme" usmiala som sa tiež a postavila sa. "Bude sa nám spolu dobre pracovať" podišiel ku mne , naklonil sa a zašepkal mi to do ucha a zároveň mi j...
