H.Styles Company (h.s. ff)

22.

"Aj ja ťa zdravím Lay, je tu Emily?" povedal mne tak divný hlas, no po inej stránke príťažlivý hlas. Hnede čokoládové oči sa do mňa vpíjali a ja som nevedela uhnúť pohľadom. No nakoniec ma prerušil hlas Emily.

"Ahoj Zayn, daj mi minútku idem." povedala Em a usmiala sa na neho. 

"Dávaj na seba pozor a neboj sa bude to čoskoro všetko v poriadku, neboj sa , keby niečo zavolaj mi." povedala Em objala ma a dala mi pusu na líce. 

"Deje sa niečo?" spýtal sa Zayn.

"Nie nič, poď Lay potrebuje byť sama." ťahala Zayna.

"Ahojte, a prepáč Zayn že som tam na teba vyletela." povedala som a ospravedlnila som sa Zaynovi, pretože ak mám pravdu povedať tak som tam čakala Harryho, mala som toľko pripravených slov čo by so povedala. 

"To je v pohode ahoj." povedal a objal ma. 

Keď Em so Zaynom odišli sadla som si na gauč a zapla televíziu. Hneď ako som si sadla v televízii rozprávala moderátorka o mojom vzťahu s Harrym. Ako sa to hneď dozvedeli. Nechápem vyšli len z toho že vlastne že som neodchádzala domov alebo ja vážne neviem. No jedno mi to nebolo pretože bolo bolestivé sledovať to ako sme sa fotkách ktoré vytiahli vyzerali s Harrym šťastne. 

Z môjho premýšľania ma prerušil až mobil kde mi svietilo Harryho meno. Bola to smska. 

Harry: Prosím ťa porozprávajme sa. 

Harry : Je mi to všetko ľúto. 

Harry: Fajn tak so mnou nekomunikuj je mi to jedno! 

Posledná smska ma zarazila, pretože som mu ani jednu nechcela odpovedať. Nemala som náladu. Zrazu sa chce porozprávať no bolo mi to jedno. Takéto krivé obvinenie na mňa sa len tak neodpúšťa  a síce to bolí no nechcem sa sním rozprávať. Nie.

***

Pondelkové ráno bolo ťažké, pretože každé ráno som bola zvyknutá na to , že pre mňa chodil Harry s jeho šoférom a spolu sme kráčali do firmy. No teraz to bolo iné. Pretože Harry síce svojho šoféra po mňa posla no v aute bolo ticho a nebol tam ani on. Bolo to všetko jednoducho zvláštne. Už len to prechádzanie do kancelárie. So sklopenou hlavou som išla až do našej kancelárie kde som na recepcii pozdravila Emily a pokračovala ďalej. 

Keď som vošla do kancelárie Harry tam nebol. Bolo mi to až divné pretože o žiadnej schôdzke som nevedela. Nezaujímala som sa aj keď v duchu ma veľmi zaujímalo kde sa práve nachádza a že čo robí. Išla som si urobiť kávu a pustila som do svojej práce. 

Bolo asi tak dvanásť hodín a dvere na kancelárií sa otvorili. Priam až rozleteli. A dnu vošiel Harry , vyzeral divne a videla som že ma rozťatú peru. Strašne som sa zľakla no nenašla som odvahu sa postaviť a ísť za ním. Chcela som ho strašne objať a povedať mu tak ako každý deň ako strašne ho milujem, ako mi chýbali jeho dotyky, jeho pohľady , jeho pohľadenie. Skrátka jeho prítomnosť no nechcela som to urobiť pretože sa to nedalo. No keď som ho videla bolo mi do plaču. Podišiel k svojmu stolu kde si na stoličku zložil svoje saku a podišiel k oknu kde tam sledoval výhľad na mesto. Vedela som že sa topí vo vlastných myšlienkach pretože to vždy robil a nech hovoril každý čo chcel tak ten pohľad jednoducho upokojoval. 

Podišla som k jeho stolu a položila a opečiatkovala som niektoré papiere , ktoré som potrebovala ako zmluvy s našimi klientami a keď som to mala nechala som to na jeho stole na podpis. Chcela som bez slova odísť ale nedalo sa pretože Harry podišiel k mne a pritlačil svoje telo na môj chrbát. Chcelo sa mi strašne plakať. Zrýchlila som svoje dýchanie a len tak som ostala stáť. Cítila som Harryho paže okolo mojich bokov a vtedy som vážne nevedela čo robiť. Dala som do tooho všetky sili a odišla som od neho preč do svojej kancelárie, kde som si sadla na stoličku a snažila sa robiť svoje papiere, no nedalo sa, svoju hlavu som mala plnú myšlienok o Harrym. Z premýšľania ma vyrušilo klopanie. Pozrela som sa smerom k dverám a videla som Harryho postavu.

"Zabudla si si papiere u mňa ktoré treba odoslať." povedal a položil papiere na môj stôl.

"Ďakujem." povedala som a začala niečo ťukať do počítača aj keď sama som nevedela čo to bolo. 

Harry odchádzal no na pol ceste sa otočil. 

"A ešte,zajtra buď prosím pripravená, odchádzame na rokovanie do Barcelony, a ideme tam na tri dni." povedal a pozerala som na neho.

"Jasné na kedy mám byť v robote?" 

"Prídem o 8 pre teba aj so šoférom." povedal a odišiel z kacelárie. 

***

Práve sme pristáli na letisku v Barcelone. Celá cesta bola úplne tichá a ja som nevedela čo od tohto všetkého čakať. Harry mi len povedal že izby máme oddelené o to sa báť nemusím. No ja som nevedela čo na toto povedať, pretože nebola som zvyknutá aby sa niečo takéto dialo.  

Rokovanie nám prebehlo veľmi rýchlo. Bol už večer a ja som na svojej izbe sedela na menšom gauči a vybavovala ešte nejaké maily. Bola som oblečená v obyčajných teplákoch a voľnom tričku. Z práce ma vyrušilo klopanie na moje dvere. Išla som ich otvoriť a tam som uvidela Harryho.

"Ja už takto nevládzem." povedal a zahľadel sa mi hlboko do očí. 

***

Tak konečne je nová časť tu. Ďakujem za kometárik a aj ohlasy na predchádzajúcej časti. Poteší ma aj teraz tak 3+ a ďalšia.  

xxvictoriaxx