H.Styles Company (h.s. ff)

18.

Ešte stále sa nachádzame na Hawaii. Už sú to tri dni čo sme tu a nič sa nezmenilo. Myslím si že tu pobudneme ešte dosť dlho pretože Harry nevraví nejaké novinky.  Neviem čo si mám o tom myslieť ani neviem čo sa deje, pretože mi toho Harry moc povedať nechce. Vraj pre moju bezpečnosť. Horšie je , že som nemohla zavolať nikomu. Moja mama nevedela kde som, teda vedela ale vedela iba o súkromnej dovolenke, myslím si že sa aj tešila , že sme sa s Harrym aj udobrili a konečne sme spolu niekam vypadli , začo som bola aj rada. Jediná Em vedela kde sme. To som aspoň bola rada, no nemohla som jej ani napísať aby sme sa porozprávali, pretože podľa Harryho slov by nás tak mohli nájsť. 

Nevedela som kto sú to "tí" pretože Harry mi nikdy nepovedal čo sa deje. Vždy ma dal nabok od týchto problémom , vraj aby som sa zbytočne netrápila. Ale on si vôbec neuvedomuje , že ja sa trápim teraz, keď neviem čo sa deje. Za tieto noci som nad tým toľko rozmýšľala. Rozmýšľala som aj nad tým , že by som sa s Harrym rozišla, no nedokázala by som to. Nato ho až príliš milujem a nevedela by som od milujúceho človeka odísť len tak. Jednoducho sa to nedá. 

Momentálne som sedela na na našej posteli a sledovala televíziu, no vôbec ma nezaujímalo čo v nej ide, pretože som bola myšlienkami inde a nevedela som ani kde Harry je. Ráno odišiel zo slovami, že si potrebuje niečo vybaviť. Neviem o čo sa jedná. Odišiel s ním aj jeden muž z ochranky a druhého som videla pred našimi dverami. Veľmi by ma zaujímalo čo sa deje, no rozhodla som sa tak že sa na to dneska spýtam Harryho bude mi to musieť povedať. Inak odídem. Nemienim tu byť ak máme pred sebou tajnosti. 

Neskôr som sa rozhodla, že si spravím niečo pod zub. Postavila som sa s postele a navliekla na seba mikinu. Vošla som do malej kuchynky , ktorú sme tu mali. Spravila som si jednoduché jedlo a vrátila sa naspäť do postele. 

Keď som všetko zjedla upratala som po sebe a pozrela som sa na hodiny. Ukazovali deväť hodín večer. Bolo mi až podozrivo divné že Harry ešte nie je doma. Neviem kde bol tak dlho ale ja som sa rozhodla že sama na izbe neostanem. Otvorila som skriňu a vybrala si nejaké outfit. Zladila som čierne rifle, biele tričko a biele conversky. Vlasy som si vyžehlila a jemne sa namalovala. Ešte som si do malej kabelky nahádzala potrebné veci. Zobrala som si kľúče a otvorila dvere. Pred dverami stál chlap s ochranky ale to som sa vôbec neriešila. Zamkla som dvere a až potom si všimla chlapa vedľa mňa. 

"Slečna nemôžete odísť, pán Styles mi dal jasné informácie." prehovorila snažil sa ma zastaviť ale ja som sa nedala. 

"Mne je jedno čo vám povedal pán Styles ale ja nebudem vyčkávať kým on príde domov a nič mi nechce povedať, povedzte ako by sa asi cítila vaša manželka keby ste toto robili." povedala som, vedela som že je ženatý , pretože som videla obrúčku na jeho ruke a aj to spomínal keď sa bavil s druhým ochrankárom.

"Ja viem slečna ale ak odídete budem musieť informovať pána Styles." 

"Je mi to jedno, informujte ho , aj tak odchádzam a nebojte idem len dole do hotelového baru." povedala som a už mi bolo jedno čo vraví odišla som dole. 

Výťahom som sa odviezla dole na prízemie kde som videla krásny bar už keď sme sem prichádzali. Bola som zvedavá čo sa tam nachádza. Videla som, že tam mali dosť dobre vyzerajúce drinky. 

Vošla som tam a zatvorila za sebou dvere. Pozdravila som sa podišla k baru. Bolo to tu cítiť rôznymi vôňami od parfémou žien či mužov až po alkohol a cigarety. Našťastie to bolo rozdelené pre fajčiarov a nefajčiarov.  

"Dobrý večer čo vám môžem dať?" spýtal sa pekne barman a usmial sa. 

"Poprosím vás jedno nealkoholické mochito." povedala som mu a jemne som sa usmiala aj na neho.