H.Styles Company (h.s. ff)

17.

Nevedela som čo mám robiť. 

"Lay okamžite" skríkol Harry a ja som utekala hore. Nemala som tu veľa vecí, no aspoň niečo čo som si nechávala u Harryho. 

Ani neviem ako ale sedeli sme už v Harryho aute. Smerovali sme neviem kam, no vedela som, že sme mimo Londýna. 

Cesta autom bola tichá. Nevedela som čo povedať, nevedela som či Harry mi niečo povie. Cestovali sme asi hodinu. Neviem nerátala som to. Jediné čo Harry spravil bolo, že ma chytil za koleno a jemne ho pohľadkal. Myslel si, že ma to ukludní no bol na omyle. Vôbec. 

Nevedela som kam ideme, nevedela som čo poviem Marise, určite ma bude hľadať. Nevedela som ani to že koľko budeme preč. 

Cesta trvala pomerne dlho. Ďalšia hodina nazvyš. No neskôr som zaspala. 

*** 

Zobudila som sa až na mierne mykanie môjho tela. Otvorila som oči a zbadala som Harryho. 

"Zlatko vstávaj musíme ísť" prehovoril.

"Harry kam ideme?" spýtala som sa s vyplašeným pohľadom no nebolo mi všetko jedno , chcelo sa mi plakať. Chcelo sa mi od Harryho odísť pretože som ho takéhoto nepoznala. 

"Dozvieš sa to v pravý čas" povedal a pozeral sa na mňa. Ja som len uhľa pohľadom no on ma chytil na líce a pobozkal ma. 

"Sľubujem že ťa ochránim jasné?" povedal a ešte znova ma pobozkal. Ja som len prikývla a zbadala som, že sa nachádzame na letisku. 

*** 

Myslela som si , že pôjdeme normálnym lietadlom ako ostatný ľudia, no keď som videla menšie lietadlo a dvoch mužov v čiernom obleku ktorý nám zobrali tašky tak som pochopila , že keby ideme normálnym lietadlom tak je to asi nebezpečné.  

Harry si s tými chlapmi podal ruku a už ma len viedol hore do lietadla. Bola noc čiže chvála bohu tu neboli žiadny novinári. Rýchlo sme nastúpili do lietadla. Tí chlapi tiež za nami. Bála som sa ich no neriešila som to. Vošli sme do lietadla a Harry ma stále držal za ruku.  Nevedela som kam si mám sadnúť tak ma len Harry viedol za ruku a ukázala aby som si sadla na  gauč ktorý tam bol. Harry si sadol vedľa mňa a tí dvaja chlapi si sadli niekam dozadu tak aby sme ich nevideli. 

"Pripútajte sa prosím" prehovoril kapitán a tak sme všetci urobili. 

Lietadlo vzlietlo a mi sme sa vybrali smerom ďaleko a ja vlastne ani neviem kam sme išli. 

Keď sme sedeli v lietadle asi také 2 hodiny nedalo mi to a musela som sa opýtať Harryho kto sú ty dvaja chlapi a čo tu chcú.

"Harry?" 

"Zlato?" 

"Kto sú tí dvaja chlapi a čo tu chcú?" 

"Je to ochranka." 

"Harry a načo nám je ochranka?" 

"Ver mi teraz ju potrebujeme, ale nezaťažuj sa stým , teraz si kľudne oddýchni." povedal a potom mi oprel hlavu o jeho hruď a pobozkal ma do vlasov. Ja som rozmýšľala nad jednou otázkou. Teda nad ochrankov no načo ju potrebujeme. Nad premýšľaním som aj zaspala s pocitom že som v bezpečí s Harrym. 

***

Lietadlo pristálo a ja som sa zobudila na mierne mykanie.  Pozrela som sa von oknom a videla som že je tma. Harry ma chytil za ruku a išli sme vystupovať z lietadla. No predtým ma Harry zastavil. 

"Chcem ti len povedať , že sa nemusíš báť, sme tu v bezpečí jasné? Neviem do kedy tu ostaneme no chcem len aby si vedela , že so mnou si v bezpečí." povedal  a pobozkal ma.