Keď som otvorila oči, nevedela som kde sa nachádzam. Zľakla som sa a viac sa dívala naokolo , aby som aspoň trošku vedela kde som, no nič neprichádzalo. Cítila som len niečí dotyk na ruke. Viac mi netrebalo a postavila som sa.
"Lay, kľud to som ja Harry" prehovoril jeho chrapľavý hlas, za čo som bola neskutočne rada.
V momente som ho objala a nechcela som ho pustiť.
"Všetko je v poriadku zlato, kľud som tu." povedal a hľadil ma po chrbte.
Nevedela som prečo ma vlastne ten chlap chcel zobrať preč, zato že som nechcela ísť sním na jeho izbu. Tak ako nech sa nehnevá ale ja som šťastne zadaná.
"Kde je ten chlap?" spýtala som sa zo zaujímavosti, pretože som už nechcela aby mi znova niečo urobil.
"Už je preč a nikdy sa sem nevráti." povedal Harry a ja som nechápala prečo to povedal takto, no keď som dala dole hlavu aby som si ľahla, zbadala som Harry hánky na ruke. Mal tam modriny a ja som hneď vedela koľko je dva a dva.
"To snáď nie Harry, ty si sa sním pobil?" povedala som a postavila som sa z postele.
"Teraz o čo ti ide , nieže by si bola rada, že sa ti vlastne nič nestalo , že si v poriadku a ten debil sa tu už neukáže ale ty nie ty si ho zastávaš. " povedal Harry a postavil sa z postele, a podišiel k balkónu. Bolo vidno že bol nervózny.
Len som si povzdychla a sadla si na posteľ. Nebolo to celkom až tak ľahké pretože ma ako keby bolelo celé telo. No aj tak som sa postavila a prešla som k Harrymu. Chytila som ho okolo hrude a objala ho.
"Zlato, ja si ho vôbec nezastávam, strašne ti ďakujem , že si zakročil, pretože neviem čo by som robila ak by si v čas neprišiel. Neviem si ani len predstaviť čo by sa stalo." povedala som a pobozkala som ho na cez tričko na chrbát.
"Znásilnil by ťa... keby som neprišiel tak.." odmlčal sa a chytil ma za ruky. Pozrela som sa na neho a len som ho jemne pohladila po tvári. Následnej na to ma pobozkal.
*o 5 mesiacov neskôr
Dneska ráno bolo ťažké, dnes nás s Harrym v práci čaká dosť náročný deň, pretože Harrymu prídu nejaký dôležitý sponzori. Neviem o koho sa jedná iba viem to že sú z Paríža alebo z kadial ja už ani neviem.
Zobudila som sa na ten otrasný budík a vošľa do kúpeľne kde som vykonala rannú hygienu, jemne sa nalíčila a upravila si vlasy, nechala som si ich nakoniec rozpustené. Vošla som potom do izby a zo šatníka si vybrala oblečenie. Čierne nohavice, biela blúzka, na vrch som si dala predĺžene sako a na nohy som si zobrala lodičky.
Bolo 8 hodín a ja som počula ako niekto zatrúbil. Harry prišiel po mňa. Vzala som si kabalku, zamkla byt a vyšla som von. Harryho šofér, meno som aj zabudla mi poprial dobré ráno a otvoril dvere. Ja som nasadla a videla som vysmiateho Harryho.
"Dobré ráno láska" povedal a naklonil sa ku mne aby ma pobozkal. Potom mu však zazvonil telefón a už sa vrátil k svojej práci.
A znova sme sa vrátili k nášmu bežnému dňu. Do práce, domov sem tam nejaké stretnutia alebo rokovania.
Auto zastalo pred veľkou budovou , ktorá ma stále fascinovala. Za ten čas čo som bola s Harrym ma vždy udivovalo to že ako sa Harry dokázal až tak vybudovať a proste že dokázal to kde je a že je mladý.
Harryho šofér nám otvoril dvere a my sme vystúpili s auta. Harry podišiel ku mne a prvé čo bolo si so mnou preplietol prsty. Spolu sme vchádzali do budovy kde sa každý zdravil Harrymu a zároveň aj mne. Harry len prikývol hlavou a ja som sa na nich milo usmiala. Prechádzali sme chodbou kde dole sedele Margaret. Vedela som jej meno pretože od kedy som sem nastúpila stále na mňa len zazerala. Harry povedal, že asi vraj preto lebo sem Harry neprijal jej dcéru. Vraj bola nešikovná a jediné čo bolo sa lepila po ňom ako po nejakej koristi. Následne sme nastúpili do výťahu a vyšli na to najvyššie poschodie kde sa nachádzala naša kancelária.
Hore na našej recepcii sa nachádzala vždy usmiata Emily. No čo ma zarazilo bol tam aj Zayn. Nezvykol chodiť sem do práce, no teraz to bolo asi prekvapenie pre Emily neviem.
"Ahojte" pozdravila som ich.
"Dobré ráno pán Styles, ahoj Lay." usmiala sa Emily.
"Pán Styles poštu máte na stole a na deviatu máte konferenciu v zasadačke" povedala Emily a usmiala sa Harry len poďakoval a presunul sa do svojej kancelárie a ja som sa postavila pri Emily.
"Čo sa mu deje ?" prehovoril Zayn a pobozkal emily.
"Neviem ráno taký nebol, asi má toho dneska veľa." povedala som a objala Em.
"Dobre zlato ja idem, mám ešte nejakú robotu , večer sa vidíme." povedal Zayn Emily a pobozkal ju.
"Ahoj Lay"
"Ahoj Zayn" odvetila som a Zayna už nebolo.
"Idem ja za Harrym lebo sa mi to nejako nezdá, ale predtým mám na teba otázku." usmiala som sa na ňu.
"Počúvam ťa som samé ucho" povedala Em a usmiala sa na mňa.
"Nešli by sme poobede na kávu?"
"Jasné, môžme zo Zaynom budem až večer" povedala a ďalej sa venovala svojej práci.
Ja som išla za Harrym do kancelárie, pretože sa mi nezdalo čo sa deje, ráno bol ešte v poriadku.
Otvorila som dvere na kancelárií a videla som Harryho ako sa pozerá von oknom, na výhlad na londýn, zo založenými rukami.
Podišla som k nemu a objala som ho okolo chrbta. Nevedela som čo sa deje a trápilo ma ho vidieť takéhoto.
"Zlato čo sa deje?" spýtala som sa ho. On sa len na mňa otočil , chytil ma rukami za obe líca a zapozeral sa mi hlboko do očí.
"Máš niečo zo Zaynom?" spýtal sa ma a pustil moju tvár.
"Prosím?"
"Dobre si počula." povedaal a otočil sa znova k oknu.
"Ako si toto môžeš myslieť? A ako sa ma vôbec niečo takéto môžeš opýtať?" pozrela som a vzdychla si. Odišla som od neho a sadla si na gauč ktorý sme v kancelárií mali. Nechápala som ako si niečo takéto môže myslieť. Nikdy by som ho nepodviedla na to ho až príliš milujem.
"Ja neviem, neviem komu veriť chápeš, dostali sa ku mne informácie že si zo Zaynom niečo mala, že si sním spala a že sa sním poza môj chrbát stretávaš. Ja neviem čo si mám o tom myslieť Lay." povedal a posadil sa za svoj stôl a niečo pozeral v notebooku.
"Povedz mi ako si toto môžeš myslieť, a ako vôbec môžeš veriť cuzdiemu zdroju, ktorý o nás nič nevie, ako si to môžeš myslieť a podozrievať ma keď dobre vieš ako veľmi ťa milujem ako bez teba nedokážem byť ani len sekundu a ty mi povieš toto? " od nervou som už kričala a postavila som sa podišla som k jeho stolu a pozeral z bolesťou v očiach na neho.
"Videl som ako sa aj teraz pozeral na teba" povedal no nepozrel mi do očí.
"Vieš čo Harry ak si toto myslíš si na tom pekne zle, myslíš si že by som ťa podviedla, že by som ti toto ja urobila?" spýtala som sa ho a cítila som slzy.
Bol ticho. A ticho svedčí o všetkom no nie?
Ja som sa len schytila , zobrala som si veci a odišla som s kacelárie. Počula som len ako na mňa Emily kričala. Nevnímala som nič a len som nastúpila do výťahu a odišla som s plačom preč z jeho firmy.
***
Konečne nová, dúfam že sa vám bude páčiť, a že mi tu necháte nejaké pekné komentíky. ♥ love u all. 3+ a bude nová? :)
xxvictoriaxx
ESTÁS LEYENDO
H.Styles Company (h.s. ff)
Fanfic"Ste prijatá" prehovoril a usmial sa. "Ďakujem pán Styles, sosm veľmi rada že môžem pracovať vo vašej firme" usmiala som sa tiež a postavila sa. "Bude sa nám spolu dobre pracovať" podišiel ku mne , naklonil sa a zašepkal mi to do ucha a zároveň mi j...
