Ešte predtým ako začne táto kapitola vám chcem povedať že keď nenapíšem koho je to pohľad tak táto kapitola bude celá z pohľadu Natálky. Tak užite si kapitolku.
Dnes som sa mala po prvý krát sama stretnúť sa Samom. Len on a ja. Bola som nadšená ale aj som sa extrémne bála. Ešte že mám Klárku. Ona vždy vie čo robiť. Aaaaaa väčšinou to dopadne dobre.
*Natálke začal zvoniť telefón*
K:Kto volá?
N:S-s-samo.
K:Tak to zdvihni.
N:Dobre.
N:Haló?
S:Ahoj. Len som chcel vedieť či to dnes platí.
N:Ja myslím že áno.
S:Dobre super. Teším sa.
N:Aj ja.
S:ILY♥ Ahoj.
N:Ahoj.
*zložil*
N:Počkaj čoooo?!
K:Deje sa niečo?
Najskôr som si celkom neuvedomila čo mi povedal. Zložil a ja som si zrekapitulovala (ak som to napísala zle tak sry) celý hovor. V tej chvíli som si uvedomila čo mi povedal. Povedal mi ILY! (pre tých čo by nevedeli ily=i love you) Zostala som ohromená. V tom som ani neviem ako vykríkla: počkaj čo?! a vtedy som sa rozhodla. Klárka je síce moja najlepšia kamarátka ale nepoviem jej to.
N:Ale nič.
K:Kričala si. Niečo sa stalo? Vážne vieš že mne to môžeš povedať.
N:A-a-ale ja nechcem.
K:Dobre. Nemôžem ťa nútiť.
N:Počkaj. Môžem ti ale sľúbiť že ti to poviem. Ale až keď príde ten správny čas. Okej?
K:Fajn.
*potom sa dialo len to čo každý deň*
*17:00*
N:*pozrela sa na hodinky* To už je toľko hodín?!
K:Ups!
N:Zabudli sme. Musím sa pripraviť.
K:Okej. Ale hlavne buď v kľude.
N:Dobre.
*obliekla sa, namaľovala sa, učesala si vlasy a ja neviem proste sa nachystala*
N:*vošla do obývačky* J-je to dobré?
K:Je to vynikajúce.
N:Dobre. Je 18:00. Pôjdem sa ešte prejsť.
K:Dobre. Ale dávaj na seba pozor. (booooože to znelo ako keby bola Klarisa Natálkina mama XD)
N:Budem. Čau.
K:Ahoj.
Takže mám pre vás správu. Takžeeeee................................... dosiahli 100 prečítanííííí!(teraz je ich tam okolo 107) Ďakujeeeeeeeem. Ahuuuuuuj.
YOU ARE READING
M+N (DOKONČENÉ)
RandomAhojte. Toto je moja prvá fanfikcia. Nečakajte nič geniálne. Ak chceš vedieť jak to dopadne hoď follow a čítaj.