VEČER

156 10 2
                                    

S:Že je to tu krásne?

N:Už som ti povedala že je to tu úžasné.

S:Šak ja viem. Len sa uisťujem.

N:Jasné. Chápem. *oprela so o Samove rameno a ten ju objal*

S:Si krásna.

N:Awww. Ďakujem ale nie až tak ako ty.

S:Ja viem že nie ako ja. Ty si totiž krajšia. A viac to nerozoberám.

*zasmiali sa*

S:Môžem sa ťa niečo opýtať?

N:Áno. Čo potrebuješ?

S:Ja len či......či by si so mnou nechcela chodiť?

N:A-a-ano! *objala ho najviac ako vedela*

S:*tiež ju objal* Mám ťa veeeeľmi rád. Čo rád. Ja ťa milujem.

N:Aj ja teba.

*Natálka sa pozrela na hodinky*

N:To už je 21:30?! Mala by som ísť domov.

S:Asi aj ja. Som dosť unavený.

N:Dobre. Tak ja idem.

S:Počkaj odprevadím ťa.

N:Dobre. Ďakujem.


*došli pred Natálkin a Klarisin dom*

N:Tak ahoj.

S:Ahoj.

*objali sa*

S:Zavoláš mi ešte Kláru? Chcem ju pozdraviť.

N:Jasné. *odomkla a zakričala na Kláru*

N:Ahoj Klári! Som doma. Môžeš na chvíľku?

K:Ahoj! Jasné.*došla k dverám* Jé ahoj Samuel.

S:Čau ségra. Jak sa máš?

K:Ja vpoho. Poď dnu. Pokecáme.

S:Dobre.

K:Povyzúvajte sa a príďte do obývačky.

*Klára odišla*

N:Povieme jej to?

S:Čo? Vlastne hej. Neviem.

N:Ani ja.

S:Mám nápad. Nabudúci týždeň v stredu mám narodky. Budem mať oslavu. Takže tam im to povieme.

N:Počkaj ty máš v stredu narodky? Musím ti niečo zohnať.

S:S tým si nerob starosti.

N:Nie. Fakt ti musím niečo kúpiť.

S:Tak fajn ale len nejakú drobnosť. A kedy dáme stretko?

N:Neviem v sobotu?

S:Okej. Takže môže byť v sobotu o 19:00 tam kde sme sa stretli dnes?

N:Dobre. Súhlas.

K:Vy dvaja čo tam robíte? Už na vás čakám asi 10 minút.

N:Už ideme.

K:No konečne. Sadnite si sem na gauč.

*sadli si radšej tak aby medzi nimi bola Klára*

K:Taaak ako bolo?

N:Ok. *žmurkla na Sama aby mu naznačila že nehovorí pravdu a ten jej na to jemne prikývol*

K:Takže ok?

S:Asi tak.

K:Faaajn. Čo ste robili? A kde ste boli?

N:Nooo........

S:My........

K:Dobre, dobre. Nemusíte mi to povedať.

S:Som unavený. Pôjdem už domov.

K:Dobre. Naty vyprevaď ho.

N:Dobre.

*keď sa postavili a zašli trochu ďalej Natálka vtiahla Sama za roh*

N:Stavím sa že nás bude sledovať takže sa nemôžeme ani objať.

S:Dobrý postreh. Tak poď.

N:Dik.




Čuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuus!!!!!!!! Trošku dlhšia kapitolka. Neviem čo mám ešte napísať. Tak ahuuuuuuuuj!

M+N (DOKONČENÉ)Where stories live. Discover now