/Klára vošla dnu a Naty vybehla hore do izby a zabuchla za sebou dvere/
S:Idem za ňou. A s tebou Klára si to ešte vybavím.
K:D-d-dobre.
Pohľad Kláry:
Vedela som že sú na mňa naštvatý. Bol to hlúpy nápad odísť a nikomu o tom nepovedať. A do kariet mi neprihrávalo ani to že som si doma nechala mobil a nevrátila sa poňho. Bola som z toho nešťastná.
Pohľad Naty:
Keď som ju tam uvidela môj mozog ovládol hnev a smútok. Nemala som chuť ja ani vidieť. Toto bola najväčšia hlúposť akú kedy spravila. Vybehla som hore do izby a zabuchla za sebou dvere. Chcela som aby tento deň skončil. Sadla som si na posteľ a prehodila cez seba deku. Potom niekto zaklopal.
S:Haló? Si tam?
N:Áno.
S:Môžem ďalej?
N:Ako chceš.
S:Tak mi otvor prosím.
N:Dobre.
Postavila som sa a odomkla dvere.
S:Si okej?
N:Nie.
S:Čo sa deje?
N:Ani neviem som hrozne nahnevaná ale zároveň smutná.
S:To bude vpohode.
N:To mi nehovor.
S:Ou prepáč.
N:To je jedno.
Rozplakala som sa a Samo ma objal. Stále som sa však s Klárou nevedela rozprávať. Ani sa na ňu pozrieť. Strašne ma vystrašila.
S:Mám nápad. Čo by si povedala na to že pôjdeme ku nám domov. Môžeš tam prespať. Máme hosťovskú.
N:Ty vieš čím ma potešiť.
Skočila som naňho.
Ahojky ľudia. Rozhodla som sa že kapitolky budú tak každý druhý deň lebo to nestíham. Ako sa máte? A čo preberáte napr. z matiky? (tvl ja už fakt neviem čo sa vás mám pýtať) Tak čuuus!
Your terezkosaurus
YOU ARE READING
M+N (DOKONČENÉ)
RandomAhojte. Toto je moja prvá fanfikcia. Nečakajte nič geniálne. Ak chceš vedieť jak to dopadne hoď follow a čítaj.