Keď som ráno stretol Naty bol som rád že ju vidím. Mám ju rád. Nevedel som síce ako je možné že sme sa stretli práve o 5tej ráno. Užil som si to. Ale viac som sa tešil na večer. Mal som pre ňu pripravené prekvapenie.(čo som to zas vymyslela. Ani neviem aké prekvapenie. XD) Dúfam že ju to poteší. Ja som sa najviac tešil na jej reakciu. Dúfal som že bude dobrá.
*6:52*
N:*vošla dnu*
K:Naty? Si to ty?
N:Áno. Ahoj.
K:Bála som sa o teba! Nenechala si ani lístok a nedvíhala mobil!
N:Ale ako? Nechala som ti na stole lístok. Iba ak by.........*zašmátrala vo vrecku a vytiahla lístok* Ups?
K:Že ups?! Vieš ako som sa bála! Kde si mala mobil?
N:Mala som stíšené zvonenie. Prepáč.
K:A vlastne.......kde si bola?
N:Na prechádzke.
K:Sama?
N:Kto by so mnou išiel von o 5tej ráno?!
K:Samuel.
N:No tak to určite nie. Aj tak by som mu zdrhla.
K:Vlastne hej.
N:No vidíš.
K:Idem spraviť raňajky.
N:Super. Som hladná jak vlk.
K:Aj ja.
*odišla do kuchyne a o 3 min. sa vrátila s ceráliami*
N:A ešte jednu vec.
K:Anoo?
N:O 18:15 idem von.
K:S kým? Naty?
Pohľad Natálky:
Keď som jej to povedala zdrhla som do kúpeľne. Bolo to jediné miesto kde som mala súkromie a nemohla sa ma nič pýtať. V tej chvíli som trošku ľutovala že máme spolu izbu. Ale aspoň máme každá prťatý šatník. To bolo vlastne už druhé miesto kde sme mali prístup iba jedna. Osprchovala som sa preletela rýchlosťou svetla do izby a zamkla sa v šatníku. Hľadala som niečo na seba. Po asi 15 min. som našla niečo takéto:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(bez ksichtu a topánok)
Mala som to oblečenie rada a vyzeralo spolu mega dobre. Nikdy ma nenapadlo toto skombinovať. Zapípal mi mobil. Písal mi Samo.
/v telefóne/
Samo
Ahoj
Ja
Ajuj
Samo
Jak je?
Ja
Pohoda. Ty?
Samo
Tiež. Teším sa. Asi to nevydržím.
Ja
Ani ja.
Samo
Stretneme sa pred vaším domom že?
Ja
Radšej nie. Bojím sa že nás uvidí Klárka.
Samo
Vlastne hej no. Tak kde?
Sadla som si na sedací vak ktorý som si tam dala asi 3 dni dozadu. Bola som celkom rada že ho tam mám.
/zase v telefóne/
Ja
Môžeme v parku. Tom jak je tá zmrzlináreň. Čo myslíš?
Samo
Jasan. Musím. Vidíme sa. Ahoj.
Ja
Ahoj♥
Nechcela som to ahoj písať. Keď som sa z ním nemohla porozprávať osobne tak aspoň cez mobil. Ale s tým už nič nespravím. Čo už.
Joooooooou! Dnes tu máme takú stredne dlhú kapitolku. Snaď sa pači čusssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssss!
