Nevedela som či sa mám báť alebo tešiť. Bola som úplne zmätená. Našťastie som mala ešte hodinu na to aby som sa psychicky pripravila. Ale.....V diaľke som spozorovala niekoho koho dobre pozná. Nie! Samo! A kýval na mňa! Ale nie, nie, nie, nie. Čo mám robiť? Dobre kľud proste buď pokojná a odkývaj mu.
*odkývala mu*
S:Poď sem! Prejdeme sa.
N:Ou. Dobre idem.
Zase pohľad Natálky:
Prečo som to povedala?! Nie. Nie. Nie. Nie. Nie. No dobre teraz už musím ísť. Idem.
Pohľad Sama:
Keď som ju tam uvidel musel som jej zakývať. Strašne som sa tešil. Bol som rád že som jej to povedal. Už to v sebe nemusím držať. Keď som jej zakýval prišla mi trochu divná. Ako keby bola vystrašená. Neviem prečo. Ale bola krásna. Ako vždy.
*Natálka prišla ku Samovi*
N:A-a-ahoj.
S:Ahoj. Ako sa máš?
N:Ja dobre. Asi sme mali ten istý nápad.
S:Aký?
N:No....ísť sa prejsť pred tým než sa stretneme.
S:Ahaaaaaaa. Áno to hej. Pôjdeme niekam? Môžeme ísť napríklad na námestie.
N:Dobre.
S:Super. Poď za mnou. Poznám skratku. *chytil Natálku za ruku* Ou. Prepáč môžem?
N:*usmiala sa a chytila ho znovu za ruku* Jasné.
S:Dobre. Poďme. Ukážem ti super miesto.
*išli asi 10 minút a došli sem*
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
N:Woooow!
S:Že je to tu krásne.
N:Je to úžasné.
S:Sadni si sem. Zbehnem po pitie. Len sem za roh.
N:Jasné. Počkám. Ale potom ti vrátim many.
S:Tak to nie.
N:Ale a.... *nestihla to dopovedať lebo Samo už bol preč*
*asi o 3 minúty*
S:Som tu! *niesol dva milkshaky* ( ja neviem ako sa to píše)
N:Oooooo. Ďakujem.
S:Nemáš zač.
N:Ale mám.
Taaakže dnes to nebola zmrzlina XD. Ako sa máte? Nečudujte sa prečo dlhšia kapitola a práve dnes. Nudím sa na online vyučku. Ale to asi všetci poznáme. Ahoj!
