M+N (DOKONČENÉ)

PREDKONIEC 2.0

Ano ano. Ja viem že predposledná časť už bola ale taak.

Pohľad Laury:

Keď mi Samo povedal ten jeho "plán" ako Naty povedať že sa s ňou chce rozísť nechcela som sa toho zúčastňovať lebo mi to prišlo hnusné. Ale nakoniec som s tým súhlasila lebo povedal že sa jej ospravedlní. Bála som sa s Naty neskôr rozprávať. Keď som sa prisťahovala tak prvých pár dní som skoro nebola doma. Bála som sa ako by Naty na mňa reagovala. Ale nemala som sa prečo báť. Keď som sa neskôr odvážila sa s ňou porozprávať zistila som že je strašne super. Nechápem prečo sa s ňou Samo rozišiel. Stali sa s nás najlepšie kamarátky za čo som rada. Ale teraz k tomu výletu. Keď sme sa na tom nápade zhodli potešila som sa. Okolie Prahy je dosť pekné. Aspoň pre mňa. (ľudia ja som zo Slovenska a v Prahe som bola raz v živote a to iba na tri dni takže nemôžem vedieť ako vyzerá okolie Prahy). Kôli tomu že som sa prisťahovala na začiatku školského roku tak som moc na túry nechodila. Keď sme sa všetci privítali a Samo ma pustil išli sme na bus. Áno viem že Samo má auto ale keďže by sme sa všetci do jedného auta nevošli dohodli sme sa že pôjdeme autobusom. Čakali sme na tej zástavke namiesto 5 minút asi 10. Keď ten autobus konečne prišiel sadli sme si dnu.

L:Kam teda ideme?

S:Do ............... (domyslite si)

L:O tom som už počula.

N:Je to tam krásne.

D:Tak je.

V:Je tam aj pizzériaaaaaaaaaaaa!

N:No wow.

Zasmiali sme sa. Išli sme asi pol hodinu a potom sme vystúpili pri nejakej budove. Za ňou bol les takže to dávalo logiku.

V:Tadiaľto trieda!

Zase sme sa začali smiať. Je pravda že vyzeráme ako trieda. Ale Vitaa rozhodne nevyzeral ako učiteľ. Išli sme popri tej budove asi 200 metrov. Potom sme zabočili na lesnú cestičku. Bolo leto takže aj teplo. Ale nie až také aby sa nedalo prežiť.

L:Aaaa.........to je nejaká hora?

V:Presne drahá žiačka.

L:Ale daj už s tým pokoj.

Zase sme sa smiali. Som rada že som sa sem presťahovala. Tak často som sa nesmiala za celý život čo som žila v Brne. Aby som vám opísala môj život trošku podrobnejšie (jasné terezka ty švacneš novú postavu do predposlednej kapitoly). Som Laura. Od narodenia som žila v Brne kde mi zomrela mama keď som mala 5. Odvtedy som žila len s otcom. Keď som nastúpila na základku šikanovali ma lebo som nemala mamu. Učiteľky ma tiež nemali rady a moja jediná dobrá kamarátka sa odsťahovala na Slovensko. Bola som vtedy v piatej triede takže som celý zvyšok základky bola sama. Keď som zistila že som spravila prímačky na školu ktorá je v Prahe nebola som si istá či chcem ísť. Ale bola som jediná z našej triedy ktorú tam vzali takže to malo aspoň tú výhodu že sa zbavím ľudí ktorý ma 7 rokov šikanovali. Aj napriek tomu som sem nechcela ísť. Neviem prečo. Ale keďže môj otec dostal novú pracovnú ponuku na Slovensku a ja by som nemala kam ísť na školu povedala som si že radšej pôjdem teda na školu do Prahy. Potom sa nasťahovala do hotela lebo som ešte nemala byt. Chodila som sa sem tam prechádzať do parku. A tam som stretla Sama. Chodili sme spolu von a stali sa z nás veľmi dobrý kamaráti. Ja som bola rada že mám nejakého kamaráta už prvý týždeň čo tu bývam. Po týždni čo sme spolu trávili skoro celé večery mi povedal že by chcel so mnou chodiť. Ja som to nechápala. Bola som z toho dosť v šoku lebo som tu iba týždeň a hneď budem mať chalana. Ja som povedala áno a ďalej to už asi poznáte.

M:Už tam budeme?

S:Skoro.

M:A to je?

S:Asi 10 minút.

M:Ahaaa....

N:A potom čo?

V:Potom si dáme pizzu.

L:Jej!

Dobre ľudia. Síce som chcela tú kapitolku pretiahnuť na 1000 slov ale nechce sa mi. Lebo terezka je lenivaaaaaaaaaaaaaaaa. Takže. Toto je už fakt predposledná kapitolka tak si ju užite a potom (potom keď sa dokopem spraviť náhľadovku) začnem písať novú knižôčkuuuu. Tak zatiaľ dovidenia nabudúce.

príšerkaaaa