Ukradnuté spomienky

Kapitola 27 (Thora)

Thora toho začínala mať dosť.

Myslela si, že keď ju konečne prepustia z nemocnice, bude sa cítiť lepšie, ale opak sa ukázal byť pravdou. Celé dni do nej tlačili všakovaké drogy a jej telo sa z toho stále nespamätalo. Ani po takmer dvoch týždňoch. Navyše bola aj slabá, rýchlo sa vyčerpala a prakticky akákoľvek činnosť bola takmer nepredstaviteľne náročná. Teraz už sa aspoň dokázala presúvať po dome, ale stále si pamätala, ako jej Elena musela pomáhať so sprchovaním. Sú činnosti, pri ktorých dospelý človek naozaj netúži po asistencii niekoho iného.

Viac ako vlastná slabosť ju ubíjala tá príšerná nečinnosť. Bola zvyknutá vstávať skoro, pracovať dlho a večer tráviť v spoločnosti Vicky alebo Eleny a v poslednom čase aj Ryana. To posledné ostalo, ale zvyšok dňa sa musela zabaviť, ako vedela. A keďže pri čítaní vydržala len obmedzený čas a pozeranie filmov a seriálov ju čoskoro omrzelo, vyžiadala si, aby jej teta doniesla všetky rastliny, ktoré majú doma zasadené, nové kvetináče a substrát.

Lenže dokonca aj v dome dvoch záhradníčok bol obmedzený počet kvetín a po dvoch dňoch ukončila aj túto činnosť. Vicky jej poradila pletenie a háčkovanie, ale potom, ako si Thora takmer vypichla oko, tie divné mučiace nástroje spolu s vlnou hodila na zem. Aspoň jej mačacia spoločníčka to obrala ako výzvu k hre a dlhé hodiny sa naháňala s klbkom. Ostal z neho strapatý zhluk niečoho, čo kedysi pripomínalo priadzu, ale teraz z neho trčali vlákna na všetky strany. Podobné plytvanie by ju asi malo hnevať, ale sledovaním zabávajúcej sa mačky strávila dobrých niekoľko hodín, takže len Vicky kúpi nové zásoby.

Dnes sa aspoň mohla tešiť na prítomnosť ostatných, pretože príde nielen Vicky, ale dokonca aj Ryan, ktorý požiadal nejakého kolegu, aby zaňho zaskočil v práci. Thora sa naňho tešila. Nemala príležitosť poriadne sa s sním porozprávať odkedy ju pustili a to ju bol niekoľkokrát navštíviť. Predpokladala teda, že to znamená dlhotrvajúce prímerie. Sčasti založené na jeho presviedčaní, že sa Thora ani v najmenšom nedostala do problémov. Čiže s ňou netrávil čas preto, aby ju strážil.

Hodiny do príchodu ostatných však boli dlhé a vyčerpávajúce. Nakoniec skončila vyvalená na gauči, v telke akurát pomaly ubiehali záverečného titulky nejakého veľkolepého dojáku s celkom obstojnou hudbou, pričom na kolenách jej ležala pradúca a stále prevažne nepomenovaná mačka – Elena navrhovala meno Petunia, pretože domáce zviera záhradníčky by malo byť pomenované po kvetine, Thora preferovala niečo tradičnejšie, ako napríklad Pepper, ale ani jedna nemienila ustúpiť názoru tej druhej, čiže to stále bola len „mačka". V takom rozpoložení ju našla Elena, keď konečne prišla z práce.

„Vyzeráš ako kriminálny génius v zácviku," skonštatovala Elena v snahe povzbudiť ju.

Zodvihla na ňu obočie. „Ale iste, vyzerám fakt nebezpečne a toto," zodvihla mačku do vzduchu, čo ocenila mňaučaním, „je tvár môjho zločineckého poskoka. Pozri sa na ten výraz totálneho zla."

Mačka však mala iný názor, niekoľkokrát zamňaučala a keď to nepomohlo, začala sa mykať a oháňať labkami. Keď ju Thora pustila, posadila sa, elegantne ju udrela labkou, dokonca ju uhryzla a so zdvihnutým chvostom odkráčala k oknu, kde vyskočila na parapet. Tam na ňu čakal pripravený jeden z mnohých pelechov zdobiacich ich dom a na opačnej strane kvetináč so strelíciou, po ktorej tá malá huňatá príšera pokukovala. Tentoraz sa len ostentatívne schúlila do klbka vo svojom pelechu. Thora si spomenula, že opäť zabudla pohľadať ten zoznam rastlín potenciálne nebezpečných pre mačky, aby mohla doma urobiť revíziu.

„Volala mi Vicky!" zvolala Elena z kuchyne, kde si určite išla uvariť kávu. Thora dúfala, že aj jej nejakú prinesie, mala na ňu chuť už dlhé hodiny, avšak nemala dosť sily, aby sa tam odplazila sama. „Vraj sa ti skúšala dovolať, ale nebrala si to." Thora by hovor s radosťou prijala, keby si mobil nezabudla v izbe, kde niekoľkokrát veselo zvonil. „Večer bude trochu meškať. Na poslednú chvíľu potrebuje niečo zašiť či prešiť, ale pokúsi sa sem dostať ešte pred titulkami."