Ukradnuté spomienky

Kapitola 2 (Ryan)

„Určite si ju nevyberáte len preto, že jej neter ovláda znakovú reč?" spýtal sa Ryan manželky svojho zamestnávateľa.

Alysha Greenová sa usmiala, no naďalej stála sklonená nad papiermi, ktoré si rozložila na ostrovčeku v kuchyni. Stál vedľa nej, nakoľko sa ho pýtala na názor návrhov na úpravu zanedbanej záhrady. Doslova sa nad ňou týčil, hoci oproti jej manželovi si občas sám pripadal ako trpaslík. Drobná, s krátkymi vlasmi, ktoré jej obľúbená kaderníčka udržiavala v žiarivých odtieňoch platinovej blond, a svetlomodrými očami pôsobila ako postavička z fantastického románu. V očiach mala iskričky a ak by mala aj špicaté uši, pokojne mohla byť škriatkom.

A podobne zvonivo sa aj smiala.

Prstom klopala po predmetnom návrhu a podrobne ho skúmala.

„To, aké schopnosti má jej neter, v tom nehrá žiadnu rolu," skonštatovala a precízne ukladala papiere na kôpku, až jej v rukách ostali len posledné tri strany. „Ten návrh je naozaj výborný, nakoľko sa mi zo záhrady nesnažia urobiť niečo z katalógu, ale miesto, kde môžem so svojimi chlapmi tráviť grilovačku a pritom sa môžem kochať pohľadom na kvetinové záhony a krásne kríky." Hlavu naklonila na stranu. „Hoci uznávam, že ma schopnosti jej netere dosť potešili. V dnešnej dobe mladí nemyslia na to, ako pomôcť tým, ktorí to v živote nemajú také ľahké ako ostatní. Jej dobročinná činnosť je inšpiratívna."

Odfrkol si. „A tiež dobre vyzerá v životopise."

Alysha sa zasmiala. „Ty si cynik, milý Ryan."

„Možno som, ale musím byť, ak mám svoju prácu vykonávať zodpovedne."

Povzdychla si. „Sám si povedal, že vtedy nič nezmizlo."

„Ale len preto, lebo som stihol zasiahnuť včas."

Keď pred niekoľkými týždňami v dome prichytil do dievča, nič si od toho stretnutia nesľuboval. Skrátka to bola súčasť práce. A potom spoznal jej tvár. Netušil, kde Theodora celé tie roky bola, ale asi sa neživila práve čestným spôsobom. On je síce ten posledný, ktorý by jej mohol niečo vyčítať, hlavne s ohľadom na vlastnú zábavnú minulosť, ale to neznamená, že situáciu podcení. Podľa všetkého v kancelárii pána Greena niečo hľadala a keďže jej nedovolil to nájsť, určite sa vráti. Čo doteraz neurobila, takže sa niekde pripravovala.

Svojim zamestnávateľom síce nepovedal, že sa s Theodorou pozná, a vlastne im ani nikdy nepovedal, ako vyzeralo dievča, ktoré v dome prichytil pri čine, ale nemohol im úplne zamlčať, čo sa stalo. Na to si tých ľudí až príliš vážil a bola to jeho práca. Ale mohol aspoň vyčkávať.

A ako lepšie sa dostať do domu ako najatá pracovná sila.

„Prečo by zlodejka pracovala v záhradníctve?" snažila sa hľadať odpovede Alysha. „Okrem toho všetky tie žiadosti prišli ešte pred tým pokusom, čo veľmi dobre vieš. Aká je pravdepodobnosť, že by sa niekto prihlásil do výborového konania a následne sa pokúsil to tu vykradnúť s tým, že ak neuspeje, nechá si zadné vrátka a možno sa stane našim novým záhradníkom?"

Keď to povedala takto, neznelo to ani trochu pravdepodobne.

V tom tkvel ten háčik – čím šialenejšie to znelo, tým väčšia šanca, že je to pravda.

„Možno práve to chcú, aby sme si mysleli. Že to nijako nesúvisí. Že to s tým nemá nič spoločné. Ale pritom nám ponúkajú dievča, ktoré je očividne nejaká Matka Tereza venujúca sa hluchým. Vybrali ju, pretože vedeli, že si ju všimnete."

Vtedy Alysha zodvihla hlavu a zadívala sa Ryanovi do očí.

Alebo sa o to aspoň pokúsila, keďže bola taká nízka.