Ukradnuté spomienky

Kapitola 13 (Thora)

„Ešte dlho sa budeš vyškierať?" spýtala sa Thora namrzene Vicky, ktorá sa ako na povel ešte viac usmiala – čo už by nemalo byť fyzicky možné bez toho, aby si pri tom nenatrhla aspoň jedno líce.

Thora mala veľké plány v momente, ako došla z práce. Tie jej však nehabne narušilo smradľavé prekvapenie. S nadávkami, ale hlave istou dávkou nadšenia, sa vrhla ku kamere, presvedčená, že má v rukách konečne rukolapný a nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že má plné právo tú obsratú rohožku hodiť susedke do tváre. Očakávala teda, že odhalí zábery jej otravnej čivavy. Na jej veľké sklamanie tam bola nejaká mačka.

Čo Viky vnímala ako potvrdenie svojich predchádzajúcich slov, pretože ako profesionálna chovateľka obrovského prerasteného chlpatého medveďa skríženého s nejakým tigrom, o ktorom tvrdila, že je to čistokrvná Mainská mývalia mačka, dokonale poznala správanie mačiek a vyznala sa tiež v smrade toho, čo po sebe nechávali.

Čo boli jej vlastné slová a Thora si o tom myslela svoje. Možno ju mala počúvať a ušetrila by si hádky so susedkou, ale predpokladala, že s tou starou ropuchou by sa aj tak mala vždy o čom hádať, keďže bola patologický zvedavec. Problémom ostali voňavé prekvapenia – nebol to susedkin pes a Thora fakt netušila, ako presvedčiť očividne pomstychtivú mačku, aby si našla záchod niekde inde.

„Zajtra zájdem do obchodu a prinesiem ti korenie a kocúrnik."

Thora zagúľala očami, pretože to druhé znelo ako eufemizmus pre trávu.

„Ak myslíš, že to pomôže," zabrblala.

Vicky sa zasmiala. „Nemala si jej ničiť záchod u vás v záhrade. Takže ti z pomsty chodí na rohožku."

„Tak som jej mala dovoliť čo presne? Aby mi ničila záhadu? Vieš vôbec, ako otrasne to vyzerá, keď záhrada ženy, ktorá sa živí úpravou záhrad, vyzerá ako by ju práve prekopala armáda nadrogovaných krtkov?"

„Neboj sa, nejako si poradíme."

Thora prstom ukázala na priateľku. „Ani neuvažuj o tom, že mi ju nasťahuješ do domu. Nepotrebujem, aby som si chlpy vyberala z každého jedla a aby mi niekto škrabal nábytok. Celkom v pohode ho zvládam zničiť aj sama."

V podstate to nebolo až také veľké klamstvo, ale Vicky poznala Thoru príliš dobre na to, aby spoznala, keď tára. Pravdou bolo, že proti mačkám vo všeobecnosti nič nemala a dokonca sa rada maznala aj s Vickinou chlpatou obludou, ktorá sa volala Chewie, pretože Vicky ako zarytý geek nemohla prísť s ničím menej fanúšikovským a viac klišé.

Navyše Vicky vždy dokázala bezpečne odstrániť všetky chlpy zo svojho oblečenia a tvrdila, že ľudstvo od čias sušičky nemohlo vymyslieť nič geniálnejšie. Thora priateľke rada pripomínala, že sušička nebola vymyslená na odstraňovanie zvieracích chlpov z oblečenia, ale Vicky vždy len odsekla, že presne to bol účel sušičky a práve preto bola v odchlpovaní neprekonateľná.

„Skočím nám po nové drinky," ponúkla sa Vicky a stále sa potuteľne vyškierala.

Tak si Thora len povzdychla a na znak súhlasu pozdvihla svoj skoro prázdny pohár.

Možno by mala Vicky doniesť po dve koly, aby sa nemuseli prechádzať tak často. Ani jedna z nich totiž nepila. Neboli, teda z pohľadu iných ľudí, prudérne a obe si občas dali pivo alebo dve, ale takmer nikdy nie viac. Takže aj keď chodili von, nalievali sa kolou a výborne sa bavili – pretože nepotrebovali alkohol, aby sa vedeli zasmiať a okrem toho mali obe veľmi nepríjemné spomienky na to, keď sa spolu prvýkrát a aj naposledy opili.

Vtedy bola Thora v meste nová. Čerstvo sa presťahovala k tete a ten večer sa pre niečo pohádali, takže sa Thora rozhodla prijať pozvanie na nejakú šialenú párty, kde nikoho neoznala. Chcela sa len opiť. Lenže sa opila príliš rýchlo, takže skončila v kúpeľni a súrne hľadala záchod, ktorý by mohla objať ako najlepšieho priateľa. Ten jediný v dome už však bol obsadený – zabrala si ho Vicky. Nakoniec skončili tak, že jedna druhej pridržiavali vlasy a následne sa snažili navzájom poumývať, čo skončilo tak, že boli smradľavé, špinavé, ale v tom opitom stave sa na tom perfektne zabávali.