Ukradnuté spomienky

Kapitola 11 (Thora)

Thora cítila ťaživú atmosféru, ktorá prikryla dom Greenovcov ako závoj.

Keďže vonku nepršalo, nemala dôvod vchádzať dnu. Navyše ju aj tak nikto nepozval a hoci jej pani domu niekoľkokrát opakovala, že ak bude čokoľvek potrebovať, má jednoducho vojsť dnu, zdalo sa jej to ako narušenie súkromia. Dnešný deň asi ešte viac ako inokedy, keďže ešte nikoho nevidela. Dokonca ani Jasona a tú jeho chlpatú obludu, čo si myslela, že Thora je atrakcia, po ktorej treba skákať.

Vlastne sa sama sebe čudovala, že jej ten pes tak chýba – veď v jeho prítomnosti akurát tak kýchala, hoci sa držala v úctivej vzdialenosti. Tak trochu už patril k zariadeniu záhrady. Rovnako ako Jason, ktorý sa ponevieral v jej blízkosti a snažil sa ju nachytať v slede rýchlych posunkov. Ich malá hra sa jej pozdávala, on ju prinútil hádať, čo sa jej snaží povedať, a keď uhádla, on jej za to niečo zahral.

Hudbu vždy milovala, vyrástla v dome, kde neustále zneli rôzne tóny a hudobné nástroje, ale až doteraz si neuvedomila, ako veľmi jej chýba presne tento typ huby – symfonický a jedinečný, plný emócií. Jason sa vážne zlepšoval a jeho umenie v nej zakorenilo lepšie ako kvetiny a čochvíľa v nej kvitla radosť. Ale nie dnes.

Dnes bol dom temný a akoby opustený. Ak by na príjazdovej ceste nevidela auto, nazdávala by sa, že nikto nie je doma. No a ešte ich prezrádzalo zavíjanie psa. Tomu sa asi nepáčilo, že musí byť zatvorený dnu v takýto krásny deň. Ale Thora bola za ten pokoj vlastne čiastočne aj vďačná. Aspoň mohla dokončiť posledné práce na bazéne.

Milovala jazierka s prírodnou filtráciou. Bolo to zadarmo a navyše oveľa zdravšie ako všetky tie chlórové tabletky a drahé filtračné systémy, pri ktorých majitelia vždy zabúdajú na väčšie nečistoty, takže aj tak skončia tak, že musia zavolať nejakú službu, aby im všetko vyčistili. To si rovno môžu najať človeka k bazénu. Bazénnika. Alebo niečo podobné.

Uškrnula sa a obdivovala svoju prácu. Bazén bol stále rovnako veľký, len chodníček okolo neho sa do značnej miery zúžil. Jednu jeho časť znížila, aby tam mohla zasadiť prevažne vodné rastliny. Osobne najviac obdivovala tie pálky a zmes zelenolistých i farebnolistých trvaliek. Pričom rastlinný záhon slúžiaci na jednej strane ako obruba prirodzene prechádzal v plaveckú časť. Iste, budú musieť bazén neustále čistiť, ale to musel robiť aj predtým.

Navyše teraz bazén oddelila od zvyšku záhrady zmesou niekoľkých vyšších krov a nižších stromčekov. Pôvodný zámer s cezmínami a bršlenom vypustila z hlavy v momente, keď jej Elena povedala, že majitelia majú psa. Zvolila preto kombináciu niekoľkých tavoľníkov, ktoré navyše krásne kvitnú. Čo jej pripomenulo, že musí zistiť, či sú kríky, ktoré mali nahradiť pôvodne ibišteky, takisto jedovaté pre psov, už na ceste. V duchu si pripomenula, že musí vytlačiť ten zoznam pre psov toxických rastlín.

Thora a ani Elena si to nikdy neboli schopné zapamätať všetko, keďže psa nemali.

Ešte raz sa zadívala na svoje dielo a s úsmevom sa otočila, s úmyslom doniesť si z auta zvyšné náradie a ďalšie rastliny, tentoraz určené do centrálnej časti záhrady do okolia terasy. Pri prechádzaní okolo domu si však všimla, že jedna obyvateľka domu sa predsa len rozhodla vyjsť von –v kresle si tam sedela pani Greenová.

Thora zodvihla ruku na pozdrav. „Dobrý deň, pani Gree... preboha, čo sa vám stalo?" zvolala a zastavila na mieste. Vzápätí už pristupovala k pani domu.

Vyzerala ako obeť zločinu. Na tvári a rukách niekoľko modrín a škrabancov, ale najviac znepokojivá bola tá modrá ortéza na ruke. Muselo sa to stať niekedy včera večer, keď Thora odišla domov. Pretože by si určite bola zapamätala, ak by takto vyzerala už aj predtým.