Ukradnuté spomienky

Kapitola 20 (Ryan)

Informácie v obálke neboli ktovieako úžasné.

Ryan s niečím podobným rátal, no napriek tomu ostal len pozerať s otvorenými ústami, keď spoločne s Theodorou roztrhli zalepený papier len preto, aby im pohľad vzápätí padol na veľmi šťavnaté fotky jedného neverného manžela. Ak by pracovali pre bulvár, mohli by napísať rovnako výživný článok o tom, ako sa podnikateľská trieda zvrháva a znudený manželia hľadajú svoje šťastie v objatí iných žien.

Theodora sa tomu zasmiala a navrhla mu, že by sa mohli dať na podnikanie a nechať si za tie vydarené fotky zaplatiť. Pristihol sa pri tom, že to zvažuje, čo okamžite uhádla a začala sa smiať. Jej smiech bol nádherný a hrial ho dokonca aj v tejto chvíli, keď bol v práci. Theodora sa ukázala byť vynikajúca spoločníčka a hoci za večer ešte niekoľkokrát skĺzli k téme práce, vzápätí sa s chechotom vrátili k niečomu menej náročnému. Bolo príjemné tráviť s ňou čas.

Tá spomienka však nestačila, aby sa v práci vedel lepšie sústrediť.

Mark bol na ťahu. Keďže Ryanovi sa nepodarilo získať potrebné informácie, opäť sa snažili nalákať ďalšieho svojho kolegu. Netušil, či to vyšlo alebo nie, ale všimol si, že jeho kolegovia sú obozretnejší než inokedy. Možno preto, že v noci pred domom zastavilo tmavé auto, z ktorého očividne nikto nevystúpil. Odišlo až vtedy, keď sa jeden z nočných strážcov rozhodol to preveriť. Znamenalo to, že nepriatelia Greenovcov sa už nechceli hrať a potrebovali výsledky.

Takže keď za ním prišla zadýchaná Theodora, lebo práve presúvala obrovské balvany a nazývala ich dekoráciou, a oznámila mu, že ich večerný program sa posúva na neskoršiu hodinu, len zodvihol obočie a zahmklal svoj súhlas bez toho, aby pátral po dôvodoch. Pretože v tom istom čase jeden z jeho kolegov, jeden z dvoch, ktorých mal strážiť, odišiel s tým, že ho potrebuje Mark.

Ryan uvažoval, čo to asi môže znamenať, keďže len včera ho kŕmil nepravdivými informáciami.

Jeho podozrenie sa potvrdilo, keď mu zazvonil mobil.

„Deje sa niečo?" oslovil svojho šéfa.

„Deje sa všeličo," prisvedčil Mark. „Vyzerá to tak, že sme chytili našu krysu. Niekto sa ukázal pred reštikou, o ktorej si včera hovoril, a začala prestrelka. U nás všetci v poriadku, nejaké rozbité sklo a zranená chodkyňa. Z druhého tábora máme jednu mŕtvolu."

Ryan zahvízdal. „Policajti?"

„Myslia si, že to bola náhodná streľba a zozbierali výpovede. Phillip Greene sa zajtra chystá na stanicu, aby to všetko vysvetlil."

„Prečo mám pocit, že toto všetko nie je dobrá správa?"

Mark si povzdychol. „Lebo možno nie je. Síce sme zaistili Patricka, ale... nie som si ním úplne istý. Predstavujem si, že ak by mal podozrenie, že sme ho odhalili, asi by skrátka zdrhol, on miesto toho úplne normálne nakráčal do agentúry, keď som ho zavolal, že s ním potrebujem hovoriť. Momentálne je priviazaný k stoličke a trvá na tom, že nič neurobil. Tiež chce hovoriť s tebou."

„Prečo práve so mnou?" čudovala sa Ryan.

„Vraj ty jediný tu máš rozum."

Ryan začal šípiť, že niečo nie je úplne v poriadku. Ale nedal to najavo.

„Mám prácu."

„Vyriešené. Niekto za teba zaskočí. Greenovcom som už to telefonoval."

„O pár minút som v agentúre."

Nezdržiaval sa vysvetľovaním, skrátka len zamieril k svojmu autu. Cestou zachytil Theodorin pohľad, ale len jej smerom kývol hlavou. Stretnúť sa mali až večer a dúfal, že dovtedy stihne vyriešiť všetko, čo sa im momentálne rútilo na hlavu. A niečo ich smerom muselo prinajmenšom padať, keďže Mark sa ani len trochu netešil potenciálne vyriešenej situácii s vynášačom informácií. Cítil, že je v tom viac, hoci nevedel, čo presne.