Ukradnuté spomienky

Kapitola 29 (Thora)

Keď Thora vyšla z trochu zatuchnutej stanice plnej unavených policajtov, bol už takmer podvečer. V duchu sa bavila tým, ako sa jej okato ospravedlňovali za nepríjemnosti a že tak dlho bola bezdôvodne ich hosťom, no výrazy v ich tvárach hovorili niečo iné. Oceňovali to, čo pre nich urobila, ale jej metódy rozhodne neschvaľovali a budú si na ňu dávať pozor, pretože si veľmi dobre uvedomovali, čo urobila.

Ona sa na nich len usmievala a myslela si svoje. Pretože pokiaľ bude robiť pre Alexa a nerozhodne sa ho zradiť, malo by to pre ňu dopadnúť dobre. Čo ale neznamenalo, že sa do ďalších zákaziek pre miestneho kráľa informácií bude nejako extrémne hrnúť. Ak nebude musieť, v jeho mene nepohne už ani prstom. Ale domnievala sa, že prítomnosť právničky, ktorá bdela nad jej prípadom, bude z Alexovej strany považovaná ako láskavosť vyžadujúca protislužbu. Povzdychla si. Naozaj sa na to netešila.

Práve uvažovala nad tým, že si zavolá taxík, alebo len skrátka brnkne Vicky alebo Elene, keď si periférne všimla, že niekto niekde máva. Pozrela tam a so zdvihnutým obočím vykročila smerom k až podozrivo dobre naladenému Ryanovi. Predpokladala, že podobne široký úsmev by mu mal natrvalo roztrhnúť tvár, ale tá jeho sa ukázala byť prekvapivo elastická.

Podišla k autu, vedľa ktorého postával. „Vytiahol si si kratší motúz?"

Zvraštil tvár a doslova videla, ako mu myseľ pracuje v snahe vysvetliť jej slová. Keď to konečne pochopil, mierne naklonil hlavu a uškrnul sa. Čo pôsobilo minimálne trošku úchylne, nakoľko najskôr sa zoširoka škeril, potom mu kútiky mierne ovisli, aby sa vzápätí mohli vykrútiť do úškrnu. Za podobnú tvárovú gymnastiku hollywoodski herci bežne dostávali pozlátené sošky.

„Ponúkol som sa," vysvetlil jej. „Nikto presne nevedel, kedy ťa pustia. Nemala si povolené návštevy, a to aj napriek tomu, že si s políciou spolupracovala a nechala si sa zatvoriť, hoci ťa pokojne mohli prepustiť na kauciu. Dokonca ani Elene toho veľa neprezradili. Našťastie máme tých správnych... známych."

Mierne sa usmiala, keď si uvedomila, čo sa jej snažil povedať.

On sa o ňu strachoval. Prezrádzalo zo zvraštené obočie a nevrlý tón, ktorým konštatoval fakt, že ju nemohol len tak navštíviť. Za mrežami pritom niekoľkokrát premýšľala, ako sa v jej prítomnosti bude správať Ryan. Pretože táto väzba len potvrdzovala jeho predchádzajúce podozrenia. Ale podľa všetkého sa k nej rozhodol byť zhovievavý.

Čo ho stavalo... do iného svetla.

Thora nemohla tvrdiť, že by to bola očakávaná zmena. O to viac ju oceňovala.

„Alex má veľmi dlhé prsty a známych úplne všade. Okrem toho... tá právnička je na jeho výplatnej listine," prezradila s čo možno najpokojnejším výrazom.

Lebo, bez ohľadu na Alexovu motiváciu, bolo to v podstate pekné gesto.

Ryan kývol hlavou. „Niečo podobné naznačil."

„Nebodaj si bol kvôli mne pri Alexovi."

Pohodil plecom. „Bola si v..." na chvíľu zaváhal, akoby premýšľal, ako to všetko opísať čo možno najslušnejšie, „... zložitej situácii. Hrozilo ti obvinenie a hoci by mi nevadilo ani keby ťa odsúdili, bolo by to nespravodlivé. Snažila si sa len pomôcť a keby som ťa bol počúval skôr, možno by..." Odkašlal si. „V každom prípade, bol som za ním a on mi veľmi teoreticky vysvetlil, aká je tvoja situácia a ako by mohla dopadnúť."

Thora niekoľkokrát zažmurkala. „Ty si vážne bol za Alexom. Len kvôli mne."

Tie slová len vydýchla, ohromená jeho reakciou, v ktorú ani len nedúfala.