AIDEN JAYDEN TORRES

Kapitola siedma

Moja samota netrvala dlho. Vo vchode do kuchyne sa objavil Aiden.

"Povedali mi žeby tu mal byť niekde mrazený hrášok na tú peru." povedal mi sám od seba.

"Nepýtala som sa ťa čo tu robíš. Ale keďže to už viem zober si ten skurveny hrášok a vypadni odtiaľto. Chcem byť sama."

"Madie"

"Nie Aiden žiadna Madie. Nemal si to robiť rozumieš? Mal si to nechať tak aby som si to vyriešila sama." neviem či som naňho kričala alebo mu to hovorila pokojným tónom. " A navyše sa ti mohlo niečo stať." to som si už len pre seba povedala potichšie.

No on to očividne počul pretože sa na mňa pousmial.

"Takže preto si nahnevaná? Ty si sa o mňa len bála? Neboj sa tomuto" ukázal na svoju tvár "sa nič len tak nestane. Stále budem fešák."

"Ty si taký idiot Aiden Jayden Torres. Naozajstný idiot." smiala som sa na ňom. Dokonca nemal žiadnu hnusnú poznámku zato že som ho nazvala jeho celým menom.

Išla som k mrazničke a vytiahla z nej mrazený hrášok. Potom som šla po utierku a zabalila hrášok do nej.

Pozrela som sa na Aidena a zistila že má cely ten čas sleduje. Pristúpila som k nemu a oprela sa o kuchynskú linku.
On sa oprel o linku za mnou svojimi rukami.

Pomaly som mu priložila hrášok na jeho ranu a držala aby sa mu to aspoň trosku znecitlivelo.
No to čo urobil som nečakala. Položil svoje ruky na moje boky a vysadil má na linku za mnou. Potom sa o ňu znova oprel.

Takto sme sa na seba pozerali ešte asi 2 minuty až som uznala za vhodné že už netreba aby tam ten hrášok mal.

Mal krásne hnedé oči. Boli naozaj krásne. Nikdy predtým som si to nemala kedy všimnúť keďže nato nebola príležitosť.

"Aiden ja... Chcela som ti vlastne poďakovať." začala som nervózne ale snažila som sa aby to nebolo až tak viditeľné.

"Madie nie neďakuj mi. Nazoaj za takúto vec nie. Urobil by som to pre každého. Ja sám dobre viem aké je Asher hovno."

"Samozrejme že vieš" pozrela som sa naňho spod mihalníc. Nevedela som čo mu mám nato ďalej povedať.

" Tvoja pera vyzerá už lepšie. To bude mojimi kúzelnými rukami a možno má natom nejakú malú zásluhu ten hrášok." zasmiala som sa na mojom vlastnom vtipe.

Aiden sa uškrnul. No mám pocit že skôr na tom ako sa dokážem smiať vlastnému trápnemu vtipu ako samotnému vtipu, ktorý som povedala.

"Hej už sa cíti lepšie potvrdzujem. No viem čo by ešte potrebovala aby sa cítila ešte lepšie." nevedela som čo tým myslí.

"Čo také?"

Zrazu som zacítila jeho pery na tých mojích. Chvíľu som bola v šoku no potom som začala spolupracovať.

Chytila som ho za vlasy a mierne za ne potiahla. Tým som si vyslúžila menší ston. Ale len fakt maličký.

On nezaostával a chytil má znova za boky a jemne má za ne stlačiť. Bolo to úplne iné ako keď mi Asher stláčal ruku. To bolo neuveriteľne nepríjemné. No toto bol presný opak.

Jazyky sa nám preplietali a vôbec sme s tým ani jeden nemali problém.

"Aiden ja... Aiden." druhé vyslovenie jeho mena bola skôr prosba.

"Čo? Mám prestať?"
Pozrela som sa naňho a okamžite som spojila znovu naše pery.
On to určite pochopil, pretože hneď ako som to urobila pokračoval ďalej.

Tentokrát ma mierne nadvihol a dal si svoje ruky pod môj zadok. Keď ho stlačil, ja som zo seba dostala von vzdych tak sa pousmial do bozku.

No potom sa začali všetci ľudia prítomný na tejto oslave hnať dovnútra pretože začalo pršať.

Fakt by ste sa rozpustili keby tam ešte chvíľu zostanete.

Okamžite som sa zaprela o jeho hruď a odtlačila som ho od seba.

Keď zistil prečo, sám si stúpol trochu dozadčie. Očividne ho netešila predstava keby nás niekto spolu vidí.
Keď som si to uvedomila pozrela som sa naňho poslednýkrát a potom som zaskočila z linky a mierila si to do obývačky za ostatnými.