AIDEN JAYDEN TORRES

Kapitola dvadsiata

"Aiden čo to znova robíme?" spýtala som sa ho keď som už mala opreté čelo o to jeho.

"To čo sme chceli obaja už veľmi dávno." hneď nato priložil svoje pery na moje. Pery mal plné a úplne mäkké. Možno som si to len nahovárala no naše pery do seba zapadali. Možno to bude ale len tým, že on je druhý človek, ktorého som pobozkala.

Musela som sa od neho trochu odtiahnuť. "Aiden ja nemôžem." chytila som ho za obe líca aby som ho udržala v bezpečnej vzdialenosti.

"Prečo by si nemohla. Nikoho nemáš a ani ja."

"Myslíš tým, že dnes nikoho nemáš? Aiden ja ťa v tomto poznám. Viem, že každý deň máš nejakú inú. Neviem ako ti každá naletí ale ja ňou byť naozaj nechcem."

"Madelyn ty má poznáš len tak ako má poznajú ostatní. Všetci má poznajú len tak ako chcú. No nikto má nepozná naozaj. Nikto nevie aký v skutočnosti som."

"Tak mi dovoľ ťa spoznať. Chcem poznať toho pravého Aidena Torresa nie len nejakú vymyslenú postavu ľudmi naokolo." líca som mu stačila pevnejšie a tvar si dala bližšie k tej jeho.
"Chcem vedieť aký si, pretože viem že si zaujímavý či už zvonka alebo vnútra. Chcem ťa poznať z každého uhlu Aiden."

"Keby si má spoznala tak by si má chcela vymazať zo svojho života."

Nevedela som čo mu mám nato povedať. Niečo som povedať chcela ale naozaj som netušila čo bude správna odpoveď. Nakoniec som sa vykašľala na to čo je v tejto chvíli správne a pobozkala ho tentokrát ja.

Ihneď začal spolupracovať.

"Vedel som to."

Pomedzi bozky som sa ho spýtala: "Čo si vedel?"

"Že si celá len pre mňa." dal mi bozk na krk. "Nikto iný nemá na teba taký vplyv ako ja." správna otázka je, že či máš na mňa dobrý alebo zlý vplyv Aiden.

Vyzliekla som mu tričko a obzerala ten poklad, ktorý som mala teraz na dosah. Jeho brucho bolo pevné ako kamene a hruď tak isto. Znova som sa mu vrhla na pery a vychutnávala si jeho, každý bozk a dotyk. Každé jedno slovo, ktoré bolo z jeho úst smerované mne, pretože som vedela, že dnes patrí cely len mne. No zajtra? Zajtra už bude patriť nejakej dievčine v bare alebo len tak z ulice.

Rozopla som mu rifle a trochu ich stiahla. Pomohol mi tým, že nadvihol zadok. Mne sa on snaží dať dole tričko. Zostala som pred ním už len v teplákoch a nohavičkách keďže na noc si podprsenku nedavam.

Hltal má očami. Presne tak by som opísala jeho pohľad, ktorým sa pozeral na moju celu postavu.

Chytil mi jedno prso do ruky a láskal ho svojimi dlaňami. Na druhé položil svoje pery a dal mo naň letmý bozk. Potom na mňa pozrel a pozeral sa mi do očí.
"Toto patrí len mne. Len a len mne." po týchto slovách zobral moju bradavku do úst a začal sať.

Hlavu som si oprela na jeho rameno vzdychla som jeho meno.

"Preboha Aiden prestaň lebo..." chcela som odpovedať, že lebo keď prestane tak zachvíľku sa urobím aj z tohto no on má chytil rukami pod zadok a ľahol si so mnou na gauč tak, že on bol hore a ja dole.

Znova mi hľadel do očí. Ja som urobila to isté.

"Preboha už niečo urob." bola to čistá prosba.

Ani neváhal a stiahol mi tepláky.

"Takže mám niečo urobiť hej? Spomínaš si na chatu Madie?"

"O áno spomínam. Celkom v pohode spomienky no."

"Hej! Toto olutuješ Rawen. Väčšiu hlúposť som nepočul ževraj 'celkom v pohode'. Skús sa spýtať niektorej uvidíme či ti povie to čo ty že..."