AIDEN JAYDEN TORRES

Kapitola dvadsiataprvá

Ahojte,
keďže má neskutočne moc potešili vaše ohlasy v komentároch na minulej kapitole tak vám dnes prinášam ešte jednu.🖤
Veľmi by má potešil vás názor na tuto kapitolu čo si myslite napríklad o tom, že Madelyn Aidenovi tak rýchlo odpustila a vlastne to hneď aj oľutovala.

Elizabeth<3

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Ráno som sa prebudila u Liv doma. Čiže to nebol len sen.
Myslela som si, že Liv ešte spí tak som sa snažila nenapadne vytratiť z bytu no márne. Liv má čakala v kuchyni aj s raňajkami a kávou. A nepochybne aj s neodkladným rozhovorom.

"Dobré ráno."

"Prečo mi kurva volal Aiden, že či si neni u mňa?"
Wou tak to som nečakala.

"Pretože som mala u neho prespať no potom prišla Adison a nejako som tak už nebola vítaná." povedala som s ľahkovážnosťou v hlase a popíjala z kávy.

"Samozrejme čistý chlap." povedala si Liv už skôr pre seba ako pre mňa.

"Liv prosím odviezla by si má k nemu? Mám tam veci a potrebujem ich dnes keďže idem o 12 do práce."

"Jasné no naprv sa naraňajkujeme." potľapkala po bytovej stoličke. Poslúchla som, sadla si na ňu a začala jesť.

O hodinu neskôr som už stála pred dverami bytu, v ktorom som mala povodne stráviť noc.
Zazvonila som na zvonček po dlhej chvíľke rozhodovania a hneď sa otvorili dvere, v ktorých stal samozrejme on.

Hneď ako ma uvidel má potiahol za ruku dovnútra a zatvoril za nami dvere. Liv som kázala čakať v aute pretože som tušila, že sa niečo takéto stane.

"Kde si kurva včera odišla?" bol nahnevaný.

"Poprechádzať sa." to bolo všetko čo som mu nato odpovedala.

"Prechádzala si sa celu noc? Neser ma Madelyn."

"Čo je teba sakra do toho? Hneď ako prišla ona si mi zatvoril dvere pred nosom a nechal má na ulici hladní a unavenú. Prepáč, že som odmietla čakať ďalšiu hodinu nato aby ste vy dvaja dokončili čokoľvek ste tu robili."

"Ty si naozaj neuveriteľná."

"Tak ja som neuveriteľná hej?"

"Áno presne ty Madelyn. S Adison som nič nemal."

"Jasne to hovor vieš komu." odfkla som si nad jeho slovami.

"Preboha prečo by som to robil? Veď som ti pár minút predtým hovoril, že ty si moja a potom by som sa vyspal so svojou bývalou?"

"Zabudol si spomenúť, že s tou tvojou bývalou sa dávate stále dokopy a potom od seba."

"No a čo. Bolo to tak no teraz už nie. Nechcem s ňou mať nič spoločné. Preto tu bola tak dlho lebo som sa jej stále snažil vysvetlit, že je medzi nami definitívny koniec no ona to nechápala."

Nič som mu nato nepovedala.

"Mads naozaj som sa o teba kurva bál. Vôbec som nevedel kde si myslel som že zošaliem. Nevedel som spať až keď mi o tretej rano zdvihla Liv tak som dokázal ako tak zaspať. Už mi to nikdy nerob jasné?" prikročil ku mne a chytil má okolo pásu.

Sakra dobre som videla v jeho očiach čistú úprimnosť.
Usmiala som sa naňho a objala ho.
"Myslela som, že sa dáte dokopy preto som sa už nevrátila." hovorila som mu zatiaľ čo sme tam stali v objatí.

"Je to uzatvorená kapitola." pozrel na mňa a pobozkal ma a ja som sa nebránila. Spolupracovala som.
"Zlato." neprestala som. Nechcela som sa od neho odtrhnúť. "Zlato no ták." nasilu má od seba dostal preč a ja som na nesúhlas zakňučala.
"Radšej zavolaj Liv nech ťa nečaká." zasmial sa a podal mi svoj mobil aby som mohla zavolať Liv.