Kapitola ôsma

1.7K 50 0
                                    




Keďže vonku stále pršalo tak boli stále všetci vnútri.

Vôbec mi to nevadilo pretože vďaka tomu som mala menšiu šancu stretnúť Aidena. Nechcela som sa naňho pozerať s tým pocitom že viem že sa za mňa hanbí.

„Madie hej! Poď ideme si zahrať tú hlúpu hru." Savannah bola očividne v nálade až až.

Zrazu som v tom kruhu uvidela Aidena ako sedí pri nejakej umelej blondíne. Nemyslím tým umelú žeby mala plastiky ale tým že je vidieť že ma vyperoxidované vlasy tak moc že sa čudujem že vôbec nejaké na hlave stále má. Tá sa naňho usmievala až po uši a to ako blízko neho sedela ani nehovorím. Možno že sedela aj na ňom.

„Prečo keď je podľa teba hlúpa tak ju chceš hrať a dokonca ma do toho chceš zatiahnúť?" spýtala som sa jej so zvedavosťou v hlase pretože mi nedávalo žiadny zmysel hrať hru, ktorá je hlúpa.

„No predsa preto lebo sa tu dokážeš napiť tak že budeš zarovno so mnou." tak už chápem o čo jej išlo. Najprv som to chcela odmietnuť že dnes už viac neplánujem piť ale potom som si povedala že aspoň mi čas strávený tu rýchlejšie prejde.

„No dobre. Len Liv prosím ťa kde mám svoje veci?" premiestnila som svoj pohľad na Liv aby som zistila kde sa nachádzajú moje veci.

„George ti ich zaniesol do izby, v ktorej budeš tento víkend spať." George je niečo ako ich sluha ale skôr taký veľmi rodinný sluha.

„Čože aký víkend? Ja som myslela že sme tu do zajtra." o tom že tu budeme celý víkend som nemala ani poňatia.

„No hej v podstate áno. Ale celý víkend tu budeme len tí, ktorým najviac verím aby sme si oddýchli a zrelaxovali a hlavne nabrali silu po tomto dni chápeš." och áno to znie ako skvelý plán keďže Olíviiny rodičia tu majú aj vnútorný aj vonkajší bazén a dokonca aj saunu.

„Aha no tak dobre myslím že nám to len prospeje." bola som celkom rada že moja obľúbená Olívia je späť. „A ktorá je tá moja izba?"

„Na hornom poschodí úplne na konci chodby vľavo. Každí tam máte aj vlastnú kúpeľňu."

„Dobre ďakujem pôjdem sa tam pozrieť. Ale najprv poďme hrať tú hlúpu hru však Sav." zasmiala som sa nad Savanniným pomenovaním tejto hry a rozmýšľala kde sa usadím. Absolútne som nevedela kam. Či pri Savannah alebo Olíviu.

„Madie poď sem ku mne a zamilované páriky nechaj osamote." ozval sa Ethan, ktorý ma neustále otravuje nech ideme spolu von a stále mi vypisuje aj keď mu dávam jasne najavo že s ním nechcem mať nič spoločné pretože nevie pochopiť čo to znamená byť kamaráti. A ešte k tomu má frajerku, ktorá tu ale nie je.

„Ethan, miliónkrát som ti hovorila aby si mi dal pokoj a pokiaľ viem aj ty patríš medzi jeden taký párik no ako je zvykom svoju polovičku si nechal niekde pomimo aby si si mohol robiť čo chceš." toto bola jediná veta, ktorú som mu plánovala povedať pretože som sa naňho nevydržala ani pozerať. Verte mi, že ja som s ním kamarátka chcela byť. No už podľa správ, ktoré mi písal v prvý deň ako vedel že existujem som možnosť byť s ním kamarátka zamietla.

„Áno presne preto som ju nechal doma a presne tie veci, na ktoré myslíš dnes plánujem robiť. Ale ak by si sa chcela pridať naozaj nebudem proti. Môžme rovno začať tým že si sem pekne pri mňa sadneš." pozeral na mňa pohľadom, o ktorom si očividne myslel že je zvodný a neodolateľný no pre mňa bol presný opak.

„Snívaj ďalej hlupák. To ti radšej nájdem nejaké ďalšie hlúpe dievča, ktoré si bude nádejne myslieť že sa kvôli nej rozídeš s Evelyn." Evelyn je jeho priateľka keby to niekto nepochopil. „A hádaj čo. Ja by som to vlastne urobila s najväčším potešením pretože by si mi konečne dal kurva pokoj."

„Ani vo sne srdiečko." prisahám že som mala chuť mu jednu vraziť.

Ďalej som sa nad tým už nepozastavovala a sadla som si o dve miesta ďalej od neho. Bolo to medzi nejakým bledo vlasým chalanom a brunetkou.

Na oboch som sa pousmiala a dúfala že to pochopia tak ako to myslím. Myslela som to tak že som im vďačná že môžem sedieť medzi nimi.

Ako prvý roztočil fľašu Mason, tá padla na Savannah.

„No takže povedz nám čo bol tvoj najšialenejší zážitok s Mattom."

Savanah sa pousmiala pretože som presne vedela načo myslí. V skratke ja viem všetko o nej a ona o mne.

To čo povedala neprezradím ani vám, pretože Savannah si radšej dala jeden pohárik vodky ako keby to mala prezradiť týmto všetkým ľuďom a ja ju chápem prečo.

Potom teda točila Savannah a fľaša padla na Aidena. Ten si to ani nevšimol pretože tejto hre nedával moc pozornosti skôr tej blondíne pri ňom.

„Aiden si na rade takže..." Savannah sa chystala položiť otázku no Aiden ju prerušil.

„Sav nemusíš to ani dokončiť nehrám."

Zasmiala som sa popod nos no očividne to bolo celkom hlasnejšie ako som myslela.

„A tebe je čo smiešne huh?" na počudovanie to nebol Aiden ale jeho dnešná spoločnosť.

„Prepáč ale neviem ani ako sa voláš tak prečo by som ti mala niečo vysvetľovať?"

„Volám sa Jessica ale pre teba to vôbec nie je dôležité jediný kto si tu zaslúži vedieť moje meno je tuto Aiden."

Po tejto jej vete som sa už neudržala a začala som sa smiať z celých pľúc nahlas. „Ty si naozaj myslíš že si tvoje meno pamätá? Nie si tak trochu dosť naivná?"

„O mňa má aspoň nejaký záujem no vyzerá to tak že o teba ani pohľadom nezakopne."

„Ale čo nehovor. Ďakujem za informáciu myslím že idem do izby aby som sa mohla vyplakať pretože fakt neviem ako prežijem to že Aiden sa o mňa nezaujíma." s tými to slovami som sa pomaly stavala na nohy. Potom ako som Jessice darovala posledný nenávistný pohľad som pozrela na Liv a Sav.

„Idem sa pozrieť na tú izbu a či tam mám všetky veci myslím si že táto hra aj tak skončila skôr ako začala." otočila som sa a išla som smerom ku schodom aby som mohla ísť do izby.

No skôr ako som vyšla po schodoch som sa ešte otočila a vetu, ktorú som vyslovila smerovala Jessice. „Inak poradím ti viac si ich neperoxiduj a začni používať nejaký kvalitný šampón na zlepšenie pretože potom už ti tvoje vlasy nebudú slúžiť na priťahovanie takýchto chlapcov ale skôr ako metla do domácnosti." usmiala som sa na ňu a už konečne odišla aby som sa mohla pozrieť čo za izbu to vlastne mám na nasledujúce 3 dni.

AIDEN JAYDEN TORRESOnde histórias criam vida. Descubra agora