AIDEN JAYDEN TORRES

Kapitola tridsiatatretia

Ubehli 3 dni odkedy sme sa s Aidenom stihli pohádať a aj uzmieriť. Skoro každý jeden deň sme strávili spolu buď u mňa alebo uňho. Mám pocit, že každým dňom si svoj život bez neho neviem predstaviť a to má na jednej strane aj straší.
Predstavte si, že ste na niekoho až tak moc naviazaný, že si neviete svoj život predstaviť bez neho.

"Nadčím tak rozmýšľaš?" z rozmýšľania má vytrhol Savannin hlas.

Boli sme spolu u nás v obývačke a jedli obed. Už si ani nespomínam kedy naposledy sme boli niekde sami dve.

"Nad ničím takým dôležitým." pousmiala som sa pre seba. "Počuj Sav, čo dnes večer robíš?"

Nachvíľu sa zamyslela a potom odpovedala: "Ani nič prečo?"

"No napadlo ma, žeby sme si mohli urobiť dievčenský večer, vieš večer ísť niekam na drink a potom do klubu."

"To je skvelý nápad Madie už teraz sa neviem dočkať." zatlieskala rukami.

Naozaj ju zbožňujem.

Poobede som mala ísť za Aidenom, no keď som parkovala už pri jeho bytovke napísal mi do smsky, že dnes to nepôjde.
Povzdychla som si no čo mám robiť. Otočila som teda auto a zamierila naspäť domov.
Teraz som si spomenula, že nesiem zabudnúť vyriešiť svoju prácu.

Doma ako inak nikto nebol tak som si šla pozrieť na hodinku telku. No z hodinky pri telke sa stal trojhodinový spánok.
Zobudila som sa nato ako mi niekto hľadí tvár.
Mierne som pootvorila oči a utvrdila som sa v tom čo som si aj myslela.

"Čo tu robíš?" spýtala som sa ho keď som sa posadila.

"Mrzí ma, že som to tak narýchlo musel zrušiť no musel som si niečo súrne vybaviť." povedal Aiden a vtisol mi bozk na pery.

Zatiaľ nikto nevie, že sme spolu a myslím, že bude lepšie keď to tak ešte chvíľu aj zostane.

"Čo si si musel vybaviť?" spýtala som sa zatiaľ čo som mu hladila ruku.

Po mojej otázke cely stuhol. A je to tu. Aiden a jeho 'zdôverovanie'.

"Nič čo by bolo take dôležité."

"No asi to bolo dôležité, keď si zrazu len tak niekam išiel aby si to vybavil a zrušil naše poobedie." pozrela som naňho s vážnou tvárou.

"Myslel som to tak, že to nie je dôležité pre teba a viac sa o tom bavit nebudem." povedal už mierne vytočene.

"Fajn ako chceš no nečakaj odomňa, že budem ako hlúpa čakať dokedy si vybaviť veci, o ktorých nič neviem a potom za tebou budem utekať."

"Pokial viem prišiel som ja za tebou nie ty za mnou tak neviem o čom to tu trepeš." postavil sa a chystal sa odísť.

"To už odchádzaš? Veď si len teraz prišiel." povedala som a rýchlo sa postavila.

"A mám dojem, že to bol dosť zlý nápad." odpovedal a zabuchol za sebou dvere.

Čo sa to s ním sakra deje? Prečo mi nemôže povedať aké veci vybavuje? Kam stále tak nečakane mizne?

Večer o 9 sme sa mali stretnúť so Sav v našom najobľúbenejšom podniku kde robia najlepšie drinky.

Keď som vošla na terasu, keďže bolo stále dosť teplo uvidela som Savannah.
No nebola sama, bola s ňou aj Olivia. Čo tu tá sakra robí?

"Ahoj-te?" pozdravila som ich obe.
"Ahoj" pozdravila má Sav.
"Ahoj Mads" a aj Olivia s nervóznym úsmevom.

Prisadla som si oproti ním a čakala na čašníka.

"Dobrý deň čo si dáte dámy?" spýtal sa pomerne mladý čašník.

"My už mame objednané." povedala Sav a pozerala na mňa. Na jej slova som prikývla a otočila sa k čašníkovi.

"Tak ja vás poprosím jedno jahodové mojito." usmiala som sa a podala mu list s ponukami.

"Tak?" pozrela som sa na svoje spoločníčky a položila si ruky do lona.

"Prepáč mi to Madelyn. Veľmi má to mrzí, ja bola som opitá a nevedela som čo robim alebo čo hovorím." hovorila Olivia a cely čas sa mi pozerala do oči.

"To, že si má prirovnala k môjmu otcovi už riešiť nejdem, stalo sa. No stále neverím tomu, že si dokázala -" musela som sa prerušiť lebo mi čašník priniesol moje mojito.
"Ďakujem." usmiala som sa naňho a čakala kedy odíde. Keď tak urobil pokračovala som.
"Stále neverím tomu, že si to Masonovi dokázala urobiť."

"Keby som to len mohla vrátiť naspäť tak by som to hneď urobila, ver mi. No už som sa mu skúšala aj ospravedlniť ale nechce má ani vidieť." povedala smutne.

"A ty sa mu čuduješ? Skoro si sa vyspala s jeho najlepším kamarátom na party kde bol aj on a to nehovorím o tom čo si mu povedala ešte predtým."

"O čom to hovoríš?" v jej tvári som videla nepokoj.

"O tom, že si mu vraj povedala niečo také, že kľudne by si si to, s niektorým z tvojich bývalých zopakovala." pozrela som na ňu s nadvihnutým obočím.

"To som nepovedala." krútila hlavou na nesúhlas.

"Alebo si to len nepamätáš." skonštatovala som a odpila si z môjho mojita.

"Nie, som si istá, že nič také som nepovedala."

"Dobre dajme tomu, že si to nepovedala. Ale teraz mi povedz čo sa to naozaj medzi tebou a Garetom stalo."

Povzdychla si a začala hovoriť: "Ono to začalo tak, že mi povedal, že má Mason čaka hore. Samozrejme bola som už strašne moc opitá a mala som aj jointa. Keď som išla hore vôbec som nevnímala, že za mnou stále ide. Keď som vošla do izby a on zároveň za mnou hneď sa na mňa vrhol. Najprv som spolupracovala, pretože som si naozaj myslela, že to je Mason. No keď si vošla do izby ty až vtedy som si uvedomila s kým sa v tej miestnosti naozaj nachádzam." hovorila už so slzami v očiach.

Preboha čo som to za kamarátku ak celý čas vraví pravdu?
Pozrela som na Sav a ona prikývla.

"Madie mňa to naozaj mrzí. Nechcela som ti tie všetky veci v ten večer vykričať do tvare naozaj som nechcela. Len nával toho alkoholu v mojej krvi a strach z toho, že každého stratím sa nejako poddal tomu, že sa zo mňa stala len obyčajná mrcha." teraz už plakala úplne.

"Nie neplač Liv. Mala som si ťa najprv vypočuť a nie ako najväčšia hlupáčka to vykričať Masonovi pred všetkými, kto na tej party bol. Prepáč mi aj ty." usmiala som sa na ňu a objala ju cez stôl.

"Nechcem vám rušiť super chvíľku ale zachvilu asi rozlejete všetko čo sa na týchto stoloch nachádza." vložila sa do toho Savannah a všetky tri sme sa naraz zasmiali.

Tieto chvíle mi chýbali.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

No čo čakali ste takýto zvrat medzi Olíviou a Madelyn?
A čo si o tom myslíte?

Elizabeth<3