AIDEN JAYDEN TORRES

Kapitola tridsiataprvá

Pomedzi bozky som sa snažila dýchať a potom som od seba Aidena mierne odtlačila.

"Počkaj." chytila som ho za hruď a pozrela naňho. "Mám super nápad." usmiala som sa od ucha k uchu.

"Sem s ním." on sa usmieval tiež.

"Je mi neskutočné teplo a je tu jazero." očami som ukázala k jazeru.

"Nemám plavky." mykol ramenami.

"Neverím, že pre teba je problém, že nemáš plavky." zasmiala som sa na ňom. "No ták pod bude to super. Nikto tu nie je čo znamená, že mame tuto časť jazera len pre seba."

Rozbehla som sa k jazeru a vyzula si topánky. On išiel za mnou a urobil to iste. Chytila som jeho lem trička a rozopla mu čierne rifle. On chytil moje šaty a na jeden raz mi ich dal dole z tela.

Jeho oči má skenovali a nič nehovoril.

"Daj si ich už dole prosím ťa." naznacila som nech si dá dole rifle a už ide do vody.

"Preboha je studenšia ako som myslela." skonštatovala som keď som nohami vošla do vody.

"Poznám spôsob, s ktorým sa dokážeme obaja veľmi rýchlo zahriať." pristúpil ku mne a chytil má za boky.

Potom má mierne nadvihol a ponoril nás do vody.

"Aiden! To je studené." zasmiala som sa a ešte viac sa naňho nalepila. Ruky som mala obmotané okolo jeho krku a nohy okolo bokov.
On mi položil ruky na chrbát a hladil má po ňom.

Zatiaľ sme nič take nerobili len sme boli v objatí a užívali si ako take ticho okolo nás. Svoju hlavu som mu položila na rameno a zatvorila oči.

"Nie je ti zima?" spýtal sa a ja som naňho upriamila svoj pohľad.
Hlavou som záporne zakývala a ďalej sa mi dívala do očí.

"Čo ak som aj ja už našla niekoho s kým si viem predstaviť byť čo najdlhšie? Vlastne navždy?" odrazu som bola veľmi odvážna. No potrebovala som vedieť či cíti to isté alebo nechce mať žiadne záväzky.

"Tak myslím, že obaja by sme to mali tým ľuďom povedať. Už by bolo na čase." nás očný kontakt sa neprerušil ani na sekundu.

"Dobre." to bolo jedine čo som vedela povedať. Nevedela som álp začať.

Aiden so povzdychol a začal namiesto mňa.

"To čo som ti hovoril, že sa s tebou len nezahrávam som myslel vážne každú jednu sekundu. Máš nadomňou nejakú moc a silu, ktorú nedokážem popísať, pretože doteraz som nič také necítil. A je až príliš hlúpe, že za jediný jeden hlúpy mesiac si si má dokázala obmotať okolo každého jedného tvojho prstu."

"Aiden." chcela som mu niečo povedať aj ja no zastavil ma.

"Nie neprerušuj ma len má nechaj dokončiť čo som chcel povedať." poprosil má a mne nezostávalo nič iné ako ďalej mlčať. "Tým všetkým som chcel povedať to, že mi je úplne jedno čo ti o mne niekto povie, ja len jedine čo od teba žiadam je šanca aby si to so mnou skúsila. Nikoho som nechcel viac ako teba Madelyn. Ani Addison a ani žiadnu inú, prisaham."

Nahrnuli sa mi slzi do očí.

"Čo sa deje zlato, povedal som niečo zlé?" chytil mi jednou rukou tvar a druhu mal stále na mojom chrbte.

"Nie preboha, to nie." zasmiala som sa. "Len nechápem ako si si sakra nevšimol za ten čas, že odkedy sme sa prvýkrát pobozkali som cela tvoja Aiden." usmiala som sa a priblížila svoju tvar k nemu.

On si tiež oprel čelo o to moje a zahladel sa mi do očí.

Hneď nato spojil naše pery a bozkával má. Teraz viem na 100% povedať, že v tom bozku bolo všetko. Bol to celý Aiden, ktorý je teraz len a len môj. A nie len na dnes ale už navždy. Teda dufam.

"Povedz, že si len moja."

"Niesom síce žiaden majetok ale prakticky, áno len a len tvoja." usmiala som sa naňho a znova ho pobozkala.

"Mali by sme ísť von nech nenachladneš." povedal
starostlivo a so mnou v náručí, presne v takej polohe ako sme boli cely čas, vyšiel von z vody.

"Veď je vonku skoro 25 stupňov a to je takmer pól noc." zasmiala som sa nad jeho starostlivou stránkou.

Keď sme vyšli na súš položil má na nohy. Zahladel sa na mňa, usmial sa a dal mi krátky bozk na pery.

Ja som sa pre seba pousmiala a na mokré plavky si obliekla svoje šaty.

On urobil to isté.
Nenavidim mať na mokrým veciach tie suché.

"Pôjdeme naspäť?" opýtala som sa keď sme
boli obaja oblečení.

"Najradšej by som si ťa zobral cez rameno a zaviezol ku mne domov do mojej postele."

Veľmi dobrý nápad.
"Čo ti v tom bráni?" lišiacky som sa usmiala a on to hneď pochopil.

Za pár sekúnd som už bola prevesená cez jeho rameno a začal kráčať smerom z miesta kde sa nachádzali takmer všetci zo školy.

"Hej!" okríkla som ho keď som zacítila
štipľavú bolesť na svojom zadku.

"Len si užívam čo je moje."

Keď sme prišli k ostatným myslela som si, že má pusti na nohy. No opak bol pravdou.
Ďalej so mnou prevesenú cez jeho rameno kráčal aj keď prešiel okolo Sav a Matta.

"Čo sa to kurva deje Mads?" zakričala na mňa Sav.

"Nič len ideme už domov. Rano ti zavolám." smiala som sa na tejto situácii, no akonáhle som uvidela pohlady ostatných smerujúce na nás dvoch sklonila som hlavu a očervenela.

Keď sme prišli k jeho autu položil má konečne na nohy.

"Super cítiť pod nohami zem." usmiala som sa naňho a čakala kým otvorí auto.
Keď tak urobil nasadla som ako aj on a začala rozprávať: "Všetci nás videli." očervenela som.

"Ale zlato nebodaj sa červenáš." zasmial sa na mne.

"Nesmej sa mi!" buchla som ho dp ramena.

"Ver mi, že dnes ešte len budeš mať dôvod nato aby si sa červenala, pretože sa ťa nechystám pustiť z mojej postele preč pokial nebudeš kričať moje meno." naklonil sa ku mne a vášnivo ale krátko má pobozkal.

Ver tomu Aiden ale mne úplne stačí keď ťa vidím a už len vtedy celé moje vnútri a celá ja kričí tvoje meno.