Kapitola devätnásta

1.7K 51 0
                                    

Matt a Sav nakoniec vôbec neprišli. Aiden čakal u nás v byte do 10 večer a potom sám uznal za vhodne, že je čas odísť. Pozerali sme nejaký film, ktorý dávali v televízii. Polku z neho som nevnímala pretože som bola príšerne unavená.
Nebudem klamať, že keď viem, že som sama v tomto byte nemám najlepsi pocit keď mám ísť spať. No dnes som zaspala ani neviem ako.

Ráno som sa zobudila okolo pól desiatej. Mame ešte týždeň voľno a potom začína škola. Bude to určite krátky týždeň.

Dnes mám na pláne ísť okolo 12 do práce, pretože je nový týždeň a to znamená, že mi voľno skončilo.

Rýchlo som si urobila kávu a menšie raňajky keďže rano moc nezvyknem veľmi veľa jest len v ojedinelých prípadoch. Potom som veľmi rýchlo šla do sprchy a obliecť sa. Zavolala som Sav, že kde sa nachádza aby som vedela za ňou rýchlo prísť a dať jej svoje kľúče keďže ako som si rano prečítala v jej smske on tie svoje niekde zapatrošila. Dufam, že ich nájde inak dáme vymeniť zámky aby sa nám sem nikto nedostal.

Keď som sa už chystala ísť obuť tak mi píplo upozornenie na mobile.

Ja: Savannah kde preboha si?
Ja: Odpíš mi opička potrebujem vedieť kde si aby som ti priniesla tie kľúče.
Ja: Sav no ták. Ponáhľam sa o pól hodinu mám byť v práci.

Savannah: Mads pokoj som u Matta.
Savannah: A ešte prosím zober mi zo skrine čisté nohavičky, ďakujem ľúbim ťa.

Preboha. To si nevie urobiť u Matta zásobu svojich veci?
Zobrala som z jej skrine prvé nohavičky, ktoré som našla a vydala sa na cestu do Mattovho bytu. No teda aby som bola presnejšia do Mattovho a Aidenovho bytu. Tí dvaja chlapi mali byt asi o 5x väčší ako ja so Sav. A to nepreháňam. Navyše ich byt bol v centre mesta a úplne na najvyššom poschodí čiže mal nádhernú terasu. Čoby som zato dala. No ale som rada aj zato čo mám.

Hľadala som parkovacie miesto u nich na parkovisku. Ich auta mali vlastne parkovacie miesto v podzemnej garáži no ja som musela parkovať na vonkajšom parkovisku, ktoré bolo preplnené, pretože tam parkovávali aj ľudia čo tu nebývajú.

Vošla som dovnútra bytovky a potom do výťahu kde som stlačila najvyššie číslo.

Keď som vystúpila z výťahu tak som zazvonila na jeden z bytom, ktorý na tomto poschodí bol. Vraj v tom druhom nikto nebýva tak celé poschodie majú len pre seba.
Otvoril mi Matt.

"Dobré rano." pozdravil má a potom aj objal. Keď sme sa privítali pustil má dnu do ich kráľovstva. Je to tu nádherne naozaj.

"Dáš si s nami raňajky?" spýtal sa má Matt asi zo slušnosti.
Potom vybehla z rohu Sav v jeho tričku a sadla si za kuchynský bar.

"Čau Mads ďakujem, že si bola taká ochotná."

"To je v pohode mala som to v podstate cestou. A nie ďakujem Matt nebudem. Raňajkovala som doma a aj keby už zachvilu skoro meškám do práce."

"Preboha veď len včera sme sa vrátili z chaty a ty už dnes ideš do práce? pozrel na mňa s vyplašeným pohľadom. "A to nehovorím o tom, že je to posledný týždeň letných prázdnin."  keď odpovedal to čo chcel na vidličku si napichol chrumkavou slaninu.

Zrazu z ničoho nič vošiel do kuchyne Aiden bez trička a v šedych teplákoch. Vlasy mal rozcuchane a vyzeral úplne božský.

"Nevedel som, že odteraz tu býva aj ona." povedal smerom k Mattovi keď sa zastavil pri vchode do kuchyne.

"Ona má aj meno Aiden." odvetila Savannah.

"Ja už radšej pôjdem." nechcela som tu byť dlhšie už ani sekundu. Vyzerá to tak, že sme naozaj v starých koľajách.

AIDEN JAYDEN TORRESWhere stories live. Discover now