AIDEN JAYDEN TORRES

Kapitola šestnásta

Večer som si už len prezerala ponuky práce no zaujala ma len jedna. Čašníčka v klube cez víkendy. Ostatné boli skôr takého fyzického charakteru a ver teda svaly nemám. A k tomu boli väčšinou cez týždeň. To som už nestíhala. Doobeda mám školu a potom chodím do práce do kaviarne.

Bolo už skoro dvanásť hodín no nikto do izby za ten celý čas neprišiel. Strávila som tu tak 4 hodiny tým, že som hľadala tú správnu prácu pre mňa. Napísala som im mail. No to či mi odpísali uvidím až keď prídeme z tejto chaty domov.

Rozhodla som sa, že ďalej hľadať nebudem a pôjdem vrátiť Masonovi počítač. Zišla som dole po schodoch do obývačky no Mason ani Liv tu neboli. Len Aiden a Harper. Mali k sebe dosť blízko. Ona bozkávala Aidenovi krk zatiaľ čo on sa len pozeral do stropu.

Odkašlala som si aby si ma všimli. „Nechcem vás vyrušovať ale hľadám Masona. Prišla som mu vrátiť počítač." obaja na mňa pozreli a Harper z neho zoskočila dole. Apoň má nejakú sebaúctu a nebude v tom pokračovať keď vie, že som tu.

„Išli s Liv hore takže by som tam teraz na tvojom mieste nešla. Ale kľudne choď ak chceš." zobrala si pohár, v ktorom bol pravdepodobne rum s kolou a odpila si z neho.

„No tak to radšej nejdem. A kde sú ostatný?" zamyslela som sa, pretože tú chýbali Sav, Matt, Ella a Jack.

Aiden sa na mňa ani nepozrel len si vytiahol mobil a niečo doňho začal ťukať. Mala som pocit, že je tu so mnou naozaj len Harper.

„Išli sa všetci 4 poprechádzať."

„Akože všetci spolu?" prekvapene som sa opýtala.

„Čo je na tom také neuveriteľné?"

„No vieš je divné, že Sav išla dobrovoľne na prechádzku, ktorej sa zúčastní aj Jack. Dáva totižto celkom dosť najavo, že ho v láske nemá." vysvetlila som Harper aby ma pochopila čo som tým myslela.

„Možno si len uvedomila, že robiť si predčasne predsudky o ľuďoch nie je celkom normálne." tentokrát to bol Aiden, ktorý prehovoril a svoj pohľad zapichol do mňa.

Vedela som ako myslel jeho vetu. Nemyslel to kvôli tomu o čom sme sa s Harper rozprávali ale o tom o čom sme sa rozprávali my dvaja naposledy.

„Možno o ňom vedela dosť vecí aby si ten úsudok mohla spraviť." vrátila som mu úder.

„Tak potom je dobre hlúpa, pretože o ňom v podstate nič nevie."

„Vie to ako sa k nej správa a to jej vysoko stačí. Navyše má sprosté reči." zabodla som tentokrát ja doňho môj pohľad. On tým svojím neuhol a pozerali sme si do očí.

„Woooou bavíme sa stále o Sav a Jackovi? Nevedela som, že je to až také." Harper zarazene na nás pozerala a nevedela asi pochopiť čo sa deje.

To nevadí Harper ani ja to nechápem.

„Čo ich to vlastne napadlo sa ísť poprechádzať o 12 v noci?" moja otázka bola už venovaná radšej Harper.

„Len tak sa zobrali a išli preč. Ale mne to vôbec nevadilo." pozrela sa na Aidena a oblízala si pery.

„To som videla." povzdychla som si. „Je v kuchyni nejaký alkohol? Dnes ho potrebujem viac ako včera."

„Jasné daj si so mnou kapitána s kolou. Malo by byť oboje v kuchyni." vďačne som sa usmiala a išla do kuchyne.

Hľadala som kolu pretože pri fľaši s kapitánom bola už len prázdna fľaša od koly. Našla som ju v miestnosti kde boli uskladnené potraviny, ktoré nemusia byť v chladničke. Potom som si šla po pohár a naliala si obe tekutiny do pohára. Dala som si viac koly ako kapitána nechcela som to zas prehnať.

Keď som prišla do obývačky Harper stále sedela pri Aidenovi.