„Rande?“ stála som na prázdnej školskej chodbe, okolo mňa porozhadzovaná hŕba učebníc a o vedľajšiu skrinku sa opieral Roger so spýtavým a trochu neistým pohľadom.
Dovoľte mi vysvetliť, ako k tejto situácií došlo.
Po poslednom zazvonení, ktoré definitívne ukončilo moje dnešné utrpenie, som sa rovnako ako ostatní moji spolužiaci náhlila čo najskôr domov. Veď to poznáte, učenie; akoby nestačilo, že sa tomu musíme venovať v škole. Skrátka, keď som práve stála pred svojou skrinkou, s hŕbou kníh v náručí, pretože som hľadala knihu francúzskych dejín, ktorá mi mala uľahčiť prípravu na zajtrajší test, niekto do mňa v plnej sile narazil a celá kôpka kníh, ktorú som nie práve pevne zvierala v náručí, sa zrútila.
„Bože, prepáč.“ Zdvihla som zrak a zbadala som... áno, je to tak, Rogera, ktorý sa s kajúcnym výrazom už skláňal k dlážke a snažil sa ten neporiadok dať dokopy. Keďže sú dni, keď mi to zapaľuje pomalšie, najprv som tak len tak stála a rozmýšľala, čo, dopekla, sa to stalo, kým mi napadlo mu s tým pomôcť. Pohotovo som si k nemu kľakla, až som sa takmer neudržala na podlahe a načiahla sa k najbližšej knihe. Francúzske dejiny. Spomedzi privretých pier mi unikol slabučký povzdych.
„Všetko v pohode?“ vzhliadol ku mne Roger. Prikývla som. Nemalo cenu mu vysvetľovať, že som sa naháňala za knihou, ktorú som celý čas zvierala v náručí.
„No, napadlo mi...“ oprel sa o skrinku, ale trochu to neodhadol a hodilo ho dozadu. Veľmi som sa snažila sa nerozosmiať, no nedokázala som zadržať tiché zachichotanie.
Pozrel na mňa a na pery sa mu vkradol jemný úškrn. Hanblivo som odvrátila zrak a tvárila sa, že ma naplno zamestnáva ukladanie kníh späť do skrinky.
„No, skrátka, myslel som, či by si nešla so mnou... na rande. Také ozajstné, nie ako minule,“ zrejme aj jemu dobre padlo, že sa na mňa nedíval.
TRESK! Knihy, ktoré sme spolu pozbierali, sa opäť ocitli na dlažbe.
„Rande?“ prehovorila som vysokým hlasom, no a sme vlastne tam, kde na začiatku.
Rozmýšľala som nad tým. Naozaj sa to deje? Prečo ma Roger pozýva na rande? Toto nie je žiaden hlúpy film, ale realita. Dobre, Roger možno nie je úplne najpopulárnejší chalan na škole, no má k tomu pekne blízko. Nie je možné, aby pozval na rande mňa. Čudáčku. Mala som pocit, že si tu skôr zo mňa niekto nepekne strieľa.
„Si si istý, že chceš ísť na rande so mnou?“
Zamračil sa na mňa. „Čo je toto za otázku?“
„No, možno to nevieš, ale ja som na spoločenskom rebríčku tejto školy na úplnom dne. A nie som ničím zaujímavá. Nie som vtipná, pohotová, ani oslnivo pekná. Jediné, čo je na mne zaujímavé, je priateľ mojej sestry, a pokiaľ ti ide o to, klopeš na nesprávne dvere.“ Musela som to povedať. Bolo mi jedno, čo si pomyslí... dobre, možno nie tak úplne.
Chvíľu spracovával, čo som mu povedala. „To si vážne myslíš? Že mi ide o priateľa tvojej sestry? A ja som si o sebe myslel, že som heterosexuálne orientovaný.“
Pozerali sme sa seba, nevedela som, čo na to povedať.
„Annie, pozval som ťa, lebo minule to bolo fajn. A vôbec si nemyslím, že tie veci, čo si povedala, sú pravda, ale to je jedno. Ak nechceš ísť... tak nechoď.“
„To nie je tak, že by som nechcela ísť...“ zúfalo som lapala po slovách, hľadala tie najvhodnejšie, až som to napokon vzdala. „Dobre. Kedy a kde?“
YOU ARE READING
This Love Is Forbidden (Zayn Malik Fanfiction)
FanfictionPríbeh lásky mladej ženy, ťažko skúšanej osudom a popovej hviezdy, ktorí sa do seba zamilovali. Očami dievčaťa, ktoré na svojich krekhých pleciach nesie tiež väčšiu váhu, než je schopné uniesť. Dievčaťa, ktoré bolo vždy to druhé, ktoré sa teší z cud...
