This Love Is Forbidden (Zayn Malik Fanfiction)

35. Bublina

Všetko okolo mňa brnelo. Vlastne nie, to ja som brnela. Brnela som celá ja a celý svet a už som ani nevedela, aké to je byť v pokoji a tichu.

Ticho. Tisícky jačiacich fanúšičiek, tisícky hlasov, no akoby boli jeden celok, s hlasitým krikom vítali skupinu na pódiu.

Nevnímala som nič okrem svetiel a kriku, okrem brnenia a dúfala, že čoskoro sa dav upokojí. Neviem, či sa tak naozaj stalo, alebo či som si zvykla.

Šou bola úžasná. Netrvalo dlho a pochopila som, prečo všetky tie dievčatá toľko kričali, rýchlo som sa k nim pridala pri spievaní aj tancovaní. Uvedomila som si, že jediné, čo mi chýba, je parťáčka. Keď som stála sama, oddelená od ostatných, nebola to až taká zábava.

Zvláštne, ako som si práve tu, na tomto mieste uvedomila, že mi chýba kamarátka. Doteraz som to tak nevnímala – mala som Rogera a to mi akosi stačilo. Samozrejme, neboli sme spolu nonstop, aj on potreboval tráviť čas so svojimi priateľmi, no ja som si vždy našla inú zábavu, trávila som čas s rodinou a so Zaynom, alebo som len tak relaxovala, vychutnávala si ticho a pohodu.

Ale práve tam mi chýbala babská spoločnosť. Túžila som po niekom, kto bude skákať na mieste, nahlas vyrevúvať slová piesní a smiať sa spolu so mnou. Potrebovala som Kaithleen.

Spomenula som si, aké to všetko bolo predtým – na prespávačky, kedy sme sa v noci vždy vkradli do kuchyne, ukradli si sladkosti a potom ich potajme v noci pojedali; na lístočky, ktoré sme si vymieňali v triede či esemesky, keď sme nemali spoločnú hodinu; ako sme sa rozhodli chodiť na hodiny zumby a vzdali to po týždni; ako sme sa pohádali v knižnici a zhodili pritom celú policu kníh, za čo sme dostali vynadané a doživotný zákaz tam čo i len vstúpiť.

Tak som sa zažrala do spomienok, že som si ani neuvedomila, že sa začala moja najobľúbenejšia pieseň, Little Things. Vnímala som Zaynov jemný hlas, slová, ktorými sa prihováral všetkým dievčatám na štadióne, ale aj mne, a to v kombinácií s dávnymi spomienkami spôsobilo, že mi po lícach začali stekať slzy. Neutrela som si ich.

.

.

„Ako sa ti páčil koncert?" spýtal sa ma Zayn, keď sme sa vrátili na hotel. Ja som prišla skôr ako on, stihla som sa osprchovať a umyť si vlasy, a keď som vyliezla z kúpeľne, už bol usalašený na mojej posteli.

„Toto je pre teba," podal mi vrecúško z McDonaldu.

„Ó bože, vďaka," chňapla som po ňom, vytiahla cheesburger a zahryzla doň. „Koncert bol úžasný. Hoci asi do konca tohto výletu prídem o sluch."

Zayn sa zasmial. „Zvykneš si," povedal mi zobral si z môjho vrecúška zopár hranolčekov. Chňapla som ho po ruke.

„Hej! Tie sú moje!"

„Hej!" napodobnil ma. „Kúpil som ti ich ja!"

Venovala som mu svoj vzácny škaredý pohľad a dopriala si ďalší hryz z cheesburgeru. Potom som naň pozrela: „Ak budem takto pokračovať ďalej, nebudem sa ani zmestiť do lietadla."

„Musel by som ťa tu nechať. To by bolo hrozné."

Hodila som po ňom vankúš. „Keby som poznala tvoju príšernú povahu, nikdy by som ti nedovolila, aby si si vzal moju sestru."

Prekrížil si ruky na hrudi a provokačne na mňa zazrel: „Áno? A akoby si to urobila? Slintala by si ešte viac, aby si ma odstrašila?"

Nenávidela som za červeň, ktorá mi stúpla do líc. Snažila som sa nesústrediť na tú horúčavu a vymyslieť niečo vtipné, čím by som mu to vrátila.