21. kapitola (Zlé sny)

72 8 6
                                    

„Ako bolo v škole?“ Zayn stál pri kuchynskom stole a zohrieval jedlo zo včerajšej večere. Rozmýšľala som, ako dlho mu hra na otecka v domácnosti vydrží. Mal aj svoje povinnosti, a hoci som na to nerada zabúdala, bol v prvom rade spevákom a netrávil príliš veľa času doma.

„Prišla som neskoro,“ oznámila som mu (Zayn sa stal mojou obľúbenou osobou na sťažnosti rôzneho typu). „Nikto ma totiž neupozornil, aby som si prestavila budík, keď už bývam inde.“

„Ách, nevedel som, že ti treba oznamovať také samozrejmosti,“ uškrnul sa, pristúpil ku mne a začal sa mi prehrabávať vo vlasoch. „Ukáž? Niekde tu ten blond prameň musí byť.“

„Haha,“ zamračila som sa naňho. „Čo by ti na to povedala manželka?“

„Výnimka potvrdzuje pravidlo,“ vševediaco dodal a otočil sa späť k sporáku.

„Čo to kuchtíš, gazdinka?“ škodoradostne som sa usmiala a poťahala ho za kuchársku zásteru.

„Jedlo zo včera – zohrievam šampiňónovú omáčku,“ anjelsky sa na mňa usmial.

Pokrčila som nosom. „No fuj, nie, ďakujem. To si radšej skočím do KFC.“

„Žiadne také,“ nahodil prísny učiteľský tón. „Vieš, čo do toho jedla dávajú? Isteže vieš, veď si tam pracovala. Huby sú zdravé. Dobré pre tvoj vyvíjajúci sa organizmus.“

„To si vieš komu vykladaj,“ nakukla som do hrnca. „Hééj!“ Obviňujúco som naňho vzhliadla. V hrnci bublala paradajková omáčka.

Zasmial sa a vzápätí ma vyhnal z kuchyne, aby som sa nekafrala do jeho umenia a pomohla Ellie s úlohami. Vošla som do izby, kde sa mali obaja súrodenci vzorne učiť. Namiesto toho som zbadala Sammyho, ako šteklí Ellie, ktorá sa ho pokúšala uhryznúť do zápästia.

„Hej!“ brata som potiahla za nohu. „Tak tomuto vy hovoríte domáca príprava?“ Obaja sa postavili a otvorili ústa, spúšťajúc námietky. Zapchala som si uši. „Nezaujíma ma to. Šup na úlohy, alebo chcete zostať bez večere?“ Za tento prístup by som si určite vyslúžila kritiku renomovaných detských psychológov, ale obaja súrodenci si sadli ku svojim stolom. Ja som si prisadla k sestre, keďže Sammy vyzeral, že si poradí aj sám.

„Tak, čo to tu máme?“ zahľadela som sa na jej zošit.

„Písmeno i,“ povzdychla si. Potom sme spolu polhodinu krasopisne nacvičovali písmenko, až kým sa nám obom nezdalo dokonalé.

„To je všetko?“ spýtala som sa a hodila pohľadom do tašky. Sestra sa usmiala a prikývla. Celkom som jej neverila, no rozhodla som sa to prenechať Zaynovi alebo Chloé.

V noci som sa zobudila s búšiacim srdcom. Pyžamo som mala prepotené, vlasy sa mi lepili na tvár.

Posadila som sa a zhlboka dýchala, zasvietila som malú lampičku pri posteli a usilovala sa odstrániť z pamäte to, kvôli čomu som sa zobudila uprostred noci.

Príšerná nočná mora. Pocit úzkosti, smútku a samoty. Cítila som, že sa pomaly zaobaľujem do depresie.

Zo všetkého najviac som túžila preplaziť sa Chloé do postele, ako keď som bola menšia. Lenže ona už v tej posteli nespávala sama a ja som sa nemohla donútiť vliezť do postele aj k jej manželovi. Tak mimo som ešte nebola.

A tak mi neostávalo nič iné, než sa upokojiť, zhasnúť a opäť zaliezť do postele. A dúfať, že ráno bude lepšie.

This Love Is Forbidden (Zayn Malik Fanfiction)Where stories live. Discover now