11. kapitola (Rozprávanie)

75 6 0
                                    

„Ahoj! Som doma.“ Moja šichta v KFC dnes trvala neobyčajne dlho, skončila som až o ôsmej a kým som prišla domov, bolo takmer deväť hodín.

„Ahoj,“ ozvalo sa a ja som sa zarazila; ten hlas nepatril Chloé. Vlastne to bol mužský hlas a... „Kde si toľko bola?“

„Och, Zayn, ahoj,“ vydýchla som a snažila sa to spracovať. Čo tu robí? O takomto čase tu už zvyčajne nebýva. A keď už aj, rozhodne sa neváľa pred telkou v teplákoch. „Pracovala som, Chloé ti nepovedala?“

„Áno, ale máš len šestnásť,“ zamračil sa. „Nemala by si pracovať tak dlho.“

Usmiala som sa. „Nemal si náhodou šestnásť, keď si bol v X Factore?“

„Sedemnásť,“ opravil ma. „Mal som sedemnásť.“

„Ale Harry mal šestnásť.“

„Ale ty nie si Harry.“

„Máš pravdu, som Annie.“ Došlo mi, že táto konverzácia nikam nevedie. Povzdychla som si. „Čo tu robíš?“

Uškrnul sa. „Prekážam ti tu?“

„Nie... ale chápeš, nezvykneš tu bývať tak dlho. To nemáš žiadne hviezdne povinnosti?“

Nadvihol obočie a potom sa usmial. „Nie, nemám. Som tu s vami až do rána.“

Preglgla som. „Ech, dobre. Idem sa prezliecť.“ Prekĺzla som popri ňom do svojej izby. Kým som si obliekala tepláky a vyťahané tričko, premýšľala som nad tým, čo povedal. Vážne tu bude spať? To bude po prvý raz. Bola som z toho nervózna. Čo ak ho ráno uvidím len v spodnej bielizni? Alebo ešte horšie... nahého? A čo ak ráno, neviem prečo, vleziem Chloé do izby a nájdem ich tam, ako... Zavrela som oči a pokúsila sa vymazať tú hroznú vec, čo sa mi zrodila v hlave.

No bože. Tak tu bude spať. Chodí s mojou sestrou, je to normálne.

Keď som vošla do obývačky, opäť bol usalašený pred telkou a díval sa na reprízu Supernatural. Práve sa na čomsi smial.

„Tí chlapíci sú bohovskí,“ skonštatoval, keď som vošla.

„Hm, hej, to sú. Ozaj,“ obzrela som sa okolo seba, „kde mám sestru?“

„V sprche,“ poklopkal si o uchu. „Počúvaj.“

A skutočne, sprcha išla, lenže to som si dovtedy neuvedomila.

„Aký si múdry,“ prevrátila som očami. „Správaš sa tu ako doma.“

„Vadí ti to?“ spýtal sa. Mal akúsi otázkovú náladu.

„Nie,“ odvetila som a posadila sa vedľa neho.

Chvíľu sme tam len tak posedávali a dívali sa na reklamu, ktorá práve šla v telke. Napokon Zayn prerušil to ticho. „Akí sú?“

„Hm?“ vytrhol ma tým zo zamyslenia. „Kto? Nerozumiem.“

Prstom poklepkal po fotografií na stolíku. Bola som tam ja spolu s Chloé, Sammym a Ellie.

Povzdychla som si. „Neviem, čo ti mám povedať.“

„Akože nevieš? Sú to tvoji súrodenci, musíš vedieť.“

Pokrčila som plecami. „Čo chceš vedieť?“

„Hocičo. Annie, si jediná rodina Chloé, ktorú poznám. Chcem vedieť niečo viac aj o nich.“

Chvíľu som zvažovala, čo povedať. „Sú skvelí. Ellie sa dosť podobá na Chloé, zvonka, ale mama vravievala, že povahovo je viac podobná mne. Neviem, ako na to prišla,“ pokrčila som nosom. „Ellie miluje balet a ja som v oblasti športu absolútne drevo.“ Zayn sa zasmial. Váhavo som sa mu venovala úsmev a potom som pokračovala: „Sammy je jediný chlapec v rodine. Vždy to mal ťažšie... i keď, ty mu asi rozumieš v tom, aké je to mať tri sestry,“ uvedomila som si a Zayn sa veselo usmial. „Sammy mal vždy pocit, že nás musí chrániť, teda, skôr iba mňa a Ellie. Dosť ma tým vytáčal. Miluje futbal a fakt mu ide. Vždy, keď šla Liga Majstrov, nútil nás všetkých pozerať...“ stíchla som, v hrdle sa mi vytvorila guča a ja som sa bála, že sa rozplačem. „Prepáč. No chýbajú mi. Bez nich je to všetko také... iné. Je mi ťažko na nich myslieť.“

This Love Is Forbidden (Zayn Malik Fanfiction)Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang