24. kapitola ("Rande")

95 8 5
                                    

Ďalšie ráno sa nieslo v duchu ospravedlňovania sa a kajúcnosti. Celé to bolo rozpačité, no keď som videla Zayna ako bozkáva moju sestru, podstatne mi odľahlo.

S Chloé sme udalosti včerajšieho večera nerozoberali. Predpokladala som, že so Zaynom sa o tom porozprávali, a napokon, bola to jeho metóda, tak som sa mu do toho nechcela starať. Obaja vyzerali spokojní a šťastní, to mi stačilo.

Tesne pred obedom mi zazvonil telefón. Viem, nič mimoriadne, ale ak ste spoločenský vyvrheľ ako ja, aj tón vlastného zvonenia vás prekvapí.

A to, kto mi volá, by ma prekvapilo, aj keby som nebola spoločenský vyvrheľ.

„Haló?“ neisto som to zdvihla. Nerada som zdvíhala neznáme čísla, ale už hrozne dlho som s nikým netelefonovala (Zayn a Chloé sa nerátajú).

„Annie?“ Ten neistý tón, keď vyslovil moje meno, som už dobre poznala.

„Roger?“ Znie to hlúpo, keď do telefónu len tak opakujete svoje mená, ale čo iné som mala povedať?

„Annie, poď mi, prosím ťa, pomôcť ošúpať mrkvu...“ do izby vošla sestra so zeleninou v ruke. Rýchlo som ju vyhnala rukou ukazujúc na telefón. Mračila sa, ale neprotestovala.

„Prepáč. Nevyrušujem?“ Rogerov hlas na druhej strane znel nervózne.

„Nie, to je v pohode.“ No, ja som v pohode nebola.

„Len mi napadlo... no, nezašla by si dnes do kina? Mal som ísť pôvodne s chalanmi, ale vykašľali sa na mňa, tak som si spomenul na teba...“ Bum-bum. Moje srdce bilo ako splašené. Dobre, pôvodne chcel ísť do kina s chalanmi, ale zavolal mne! Spomenul si na mňa. Ešte pred mesiacom ani nevedel, že existujem.

„Hm? Dobre, fajn, super. A kedy? A kde?“ Dúfala som, že nezniem tak vzrušene, ako som sa cítila.

„O šiestej? Prídem po teba, teda, ak by ti to nevadilo.“

„Nie, jasné, super.“ Bože, príde o mňa.

„Ok, tak sme dohodnutí, dobre? Budem u teba o pol šiestej, len mi potom ešte pošli svoju adresu.“

„Mhm. Čau.“ Bola som ako v ohni. Zrušila som hovor, hodila mobil na posteľ a začala jačať.

„Annie? Si v poriadku?“ Dnu vbehol Zayn, akoby horelo. A veruže horelo. Horela som ja, túžbou, radosťou a neviem čím ešte.

„V úplnom,“ odvetila som s tým najširokejším úsmevom, akého som bola schopná.

„Chloé!“ Zayn vykríkol tak nahlas, až som sa strhla. „Tvojej sestre preskočilo! Poď sem a pozri sa na ňu.“

Zazrela som naňho, no stále som sa pritom usmievala, takže som si nebola istá, či to vôbec malo nejaký efekt.

„Čo?“ Chloé vošla do izby, v ruke držiac mrkvu. „Čo sa deje?“

„Pozri sa na ňu,“ Zayn mávol rukou mojim smerom.

„Čo? Vyzerá v pohode. Prestaň ma preháňať,“ udrela ho mrkvou do ramena. „Radšej by si mi mohol pomôcť.“

Zazubila som sa na Zayna, ktorý sa nespokojne zamračil. Otočil sa, zavrel dvere a oprel sa o ne.

„Tak, tvoju sestru to možno nezaujíma, ale mňa áno. Čo ten úsmev?“

„Nič.“

„Ale no tak, Annie. Mne to môžeš povedať. Sme priatelia, alebo nie?“

Chvíľu som to zvažovala. „Dobre, poviem ti to.“

This Love Is Forbidden (Zayn Malik Fanfiction)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora