This Love Is Forbidden (Zayn Malik Fanfiction)

17. kapitola (Svadba)

"Annie, ako vyzerám?" spýtala sa ma Chloé priam po tisíci raz. Nezáležalo na tom, koľkokrát som jej povedala, že vyzerá dokonale. Akoby to nepočula, akoby sa pýtala a nečakala odpoveď.

Vošla som do izby a prehliadla si sestru. Blond vlasy mala zviazané vo voľnom drdole, všetky pramienky boli ale prísne zafixované - účes pôsobil mierne ležérne, no elegantne. Závidela som Chloé jej prispôsobivé vlasy. S mojimi by sa nič také nepodarilo.

Sestra bola nádherne nalíčená. Maskérka jej svojimi šikovnými ručičkami zvýraznila to najkrajšie na jej tvári - modré oči boli tak priam elektrizujúce. Líca mala jemne ružové, pery prekvapivo plné, pôsobila nevinne no zároveň zmyselne. Žena, ktorá sa starala o jej tvár, sa remeslu rozumela dokonale.

A šaty. Videla som ich miliónkrát, a ďalší miliónkrát na nej. No nikdy v nich nevyzerala krajšie. Opticky zväčšovali jej dekolt, vyzdvihovali osí driek a splývavo padali na zem. Sestra vyzerala ako kráľovná, ako bohyňa. Vždy som jej závidela jej krásu, no nikdy nie toľko ako dnes.

Dnes na ňu nikto nemal. Všetci ľudia, ktorí vraveli, že nie je pre Zayna dostatočne krásna, si mohli trhnúť.

Musela som sa ňu asi dosť vyvaľovať oči, lebo sa spokojne zasmiala. "Ďakujem, Annie. Teraz poď, dáme do parády aj teba."

Protestovala som, no bolo to márne.

Po necelej hodine (sestra ešte dolaďovala posledné detaily, hoci vyzerala perfektne!) som bola na nepoznanie zmenená aj ja.

Kaderníčke sa s z mojich hustých vlasov, nad ktorými toľko ochkala, podarilo vytvoriť zázrak. Vzadu mi ich komplikovane posplietala a popripínala, vďaka čomu vytvorila zaujímavý účes, no nechala ich rozpustené, presne ako som ju požiadala. Na mojej tvári sa tiež vyriadila. Oči mi zvýraznila rovnako ako Chloé, dokonca by som povedala, že vďaka mojim tmavým vlasom vynikli ešte viac. Kozmetička sa len rozplývala, že s mojou bledou pokožkou, hnedými vlasmi a zelenomodrými očami vyzerám ako typická anglická ruža. Len som sa pýrila a nič som nehovorila.

Líca mi nafarbili na červeno - vyzeralo to však pekne, nie akoby som bola teplovzdušný balón. Pery pôsobili zmyselne - netuším, čo s nimi spravila.

No a nakoniec šaty. Chloé mi vybrala modré šaty na špagetových ramienkach, ladiace s jej, no aj s mojimi očami. Keď som sa na seba pozrela do zrkadla, neverila som vlastným očiam. Vyzerala som dobre. Vyzerala som ako niekto, kto by si mohol vyjsť na rande s Rogerom Harrisom. Ako niekto, kto by mu bol rovnocenným partnerom.

Odvrátila som sa od zrkadla, no vedela som, že ten pohľad zostane navždy vypálený v mojej pamäti.

Svadba sa konala na mieste vzdialenom dve hodiny cesty od Londýna. Išli sme dvoma autami - v jednom išiel Zayn, jeho mama, Safaa a Doniya, v druhom Zaynov otec, Chloé, ja a Waliyha. Tá mala na sebe šaty rovnakého strihu ako ja, až na to, že tie jej boli krémové. Perfektne jej ladili k pokožke. Zahryzla som si do pery. Vyzerala vynikajúco, aj napriek všetkým snahám kozmetičky bude zo mňa opäť šedá myška.

Chloé toho počas cesty veľa nenahovorila. Videla som sa nej, že je nervózna. Naše auto ani raz nezastalo, mierili sme si to rovno na miesto.

Chloé so Zaynom sa mali oddávať v nádhernom komplexe, v ktorom sa neskôr konala aj oslava. Sobášiť ich ale bude úradník a nie kňaz, nakoľko Zayn je moslim a moja sestra kresťanka. Ani jeden z nich sa nechcel vzdať svojho náboženstva, tak sa dohodli na kompromise. Bála som sa, že Yaserovi sa to nebude páčiť, no vôbec to nekomentoval. Uľavilo sa mi, že je natoľko liberálny.

Na miesto sme dorazili prví. Chloé sa rýchlo zašila do miestnosti na posledné prípravy, Waliyha sa ochotne ponúkla, že jej pôjde pomôcť, a ja so Zaynovym otcom sme ostali stáť vonku a čakať na zvyšok svadobčanov.