This Love Is Forbidden (Zayn Malik Fanfiction)

16. kapitola (Rodinná návšteva)

Niekomu sa môže zdať, že moje súkromné problémy nemajú nič spoločné s príbehom lásky, o ktorý som sa rozhodla podeliť, no celkom vážne vás ubezpečujem, že každý drobný detail má nejaký význam a keď to neskôr pochopíte, na tvár sa vám vkradne úsmev, ako to, že to nebolo tak očividné.

Ale aby zavládla všeobecná spokojnosť, preskočím rovno ku dňu, na ktorý iste všetci čakáte – deň svadby.

Zaynov sobáš zostával médiam a fanúšikom naďalej prísne utajený. Jeho manažment nad týmto rozhodnutím len nespokojne škrípal zubami, no neexistovalo nič, čím by mu v tom mohli zabrániť – chvalabohu. Ich podmienka, aby sme to čo najdlhšie držali pod pokrievkou, bola ale pochopiteľná, preto sme sa všetci zhodli, že to budeme tajiť. Zayn si bol istý, že čoskoro to praskne; pozorným fanúšikom neujde ani najmenší detail a obrúčku si určite všimnú. Lenže dovtedy si chcú svoje vzácne manželstvo vychutnať v pokoji.

Deň pred svadbou prišla Zaynova rodina z Bradfordu. Chloé bola extrémne nervózna – bolo to ich prvé stretnutie. Čo ak sa im nebude páčiť? Čo ak si predstavovali pre Zayna nejaké moslimské dievča? Čo ak...? Dlho som ju upokojovala, miestami ju až provokovala pre jej prehnané obavy, hoci mi bol jasné, že na jej mieste by som sa chovala desaťkrát horšie.

Zaynova rodina sa uchýlila, ako inak, k nemu domov, no sotva sa zložili, vybrali sa na návštevu k nám. Kým sa Chloé upravovala, ja som dokončila večeru – a potom som si šla obliecť niečo lepšie než tepláky a voľné tričko. Keď som vyšla prezlečená z izby, návšteva už bola tu.

Nesmelo som vykukla – Chloé sa práve objímala so Zaynovou mamou. Nenápadne som tam stála, až kým si ma nastávajúci mojej sestry nevšimol: „Annie, poď sem, spoznaj sa s mojou rodinou!“

Váhavo som podišla dopredu. „Dobrý večer, ja som sestra Chloé, Annie.“

 Zaynova mama sa na mňa srdečne usmiala: „Ja som Patricia, ale volaj ma Trisha, prosím. Veľmi ma teší, Zayn ťa už spomínal.“ Jemne som očervenela a Trisha ma jemne objala. „Zoznám sa aj s dievčatami, určite si budete rozumieť,“ žmurkla na mňa a ja som sa ocitla tvárou v tvár Zaynovym trom sestrám. „Ahoj, ja som Waliyha,“ ujala sa iniciatívy prostredná zo sestier. Usmievala sa rovnako priateľsky ako jej mama. „Si Annie, nie? Zayn ťa spomínal.“

„Naozaj?“ začudovala som sa. „Aj vás spomínal...“

Waliyha sa zasmiala. „Určite o nás hovoril samé zlé veci, hlavne o mne.“ Pozrela za seba. „Doniya, Safaa, vy sa nechcete zoznámiť s Annie?“

Dopredu sa predrala Zaynova najmladšia sestra. „Som Safaa,“ povedala rozhodným hlasom a vystrela pred seba ruku. Zasmiala som sa.

„Annie, teší ma,“ pevne som jej stisla dlaň. Venovala mi úsmev, ktorý odhalil krivé predné zuby. Pôsobilo to roztomilo.

„Doniya.“ Ozvalo sa nado mnou. Zaynova staršia sestra pôsobila prívetivo, no držala si odstup. Nedotklo sa ma to. Predsa len, ja som jej cudzia. I keď, čoskoro sa z nás stane rodina...

Došlo mi, že som sa ešte nezoznámila s jednou osobou – Zaynovým otcom. Z toho som mala najväčší rešpekt. Čo ešte Chloé?

„Dobrý večer, ja som Annie,“ nesmelo som k nemu podišla s vystretou rukou. Prekvapene sa otočil, nevedel, kto sa mu to prihovára. Keď ma zbadal, pousmial sa.

„Och, tvoja sestra si berie môjho syna, však?“ Usmiala som sa nad tým, ako zvláštne to znelo.

„Áno.“ Nevedela som, či nemám dodať niečo ako pane, ale to by asi bolo príliš.

„V tom prípade by sme sa asi mali zoznámiť. Som Yaser, otec tvojho švagra,“ usmial sa a ponúkol mi vystretú dlaň.

„Annie,“ zasmiala som sa a stisla mu ruku. Pôsobil na mňa sympaticky, ale ako človek, ktorý veľa nenahovorí. Skutočne, po našom zoznámení mi ešte venoval jeden váhavý úsmev a viac nepreriekol ani slovo.

Pobrala som sa do kuchyne, pomôcť sestre, keďže som nechcela len tak trápne postávať. Pri chladničke stála sestra zapletená do družného rozhovoru s budúcou svokrou.

Chcela som sa nebadane vrátiť späť do kuchyne, no Chloé si ma všimla. „Och, toto je Annie, moja sestra. Už ste sa zoznámili?“

„Áno,“ Trisha sa usmiala. „A čo vaši ďalší súrodenci? Zayn ich spomínal.“ Pokúsila som sa opustiť miestnosť, no rozhovor ma natoľko zaujal, že som sa nenápadne oprela o stenu pri dverách a načúvala.

„Sú v detskom domove,“ začala sestra opatrne. „Ja... súd ma nepovažoval za natoľko spôsobilú, aby mi ich zveril do opatery všetkých.“

„To je hrozné,“ súcitne prehovorila Trisha. „Panebože, tie chúdaťka... predpokladám, že po svadbe sa ich pokúsite získať do opatery.“

„Áno. Bol to Zaynov nápad,“ dodala rýchlo, „a ja som mu za to veľmi vďačná. Trisha, ani neviete, aké obrovské šťastie ma postretlo, keď som ho spoznala.“

Zaynova matka sa usmiala. „Som si istá, že nie len teba. Vidím mu na očiach, aký je s tebou šťastný. Priznám sa, bola som trochu skeptická, keď mi oznámil, že sa ide ženiť. Veď nás ani nezoznámil, poriadne som o tebe nevedela! Ale nakoniec som rada, že to takto dopadlo,“ usmiala sa.

„Takže sa nebojíte, že je to pre nás priskoro?“

„Ak mám byť úprimná, bola by som radšej, keby ste počkali... ale rozumiem vašim dôvodom,“ dobrosrdečne dodala. „Ešte som nevidela Zayna takého šťastného. Som presvedčená, že to bude fungovať.“

„Ďakujem vám,“ dodala Chloé úprimne. „Som skutočne šťastná, že za nami stojíte. Ak by to tak nebolo..“ sestra sa odmlčala, hľadajúc slová.

Trisha sa zasmiala. „Len mi netvrď, že by ste sa nezobrali.“

K jej smiechu sa opatrne pridala aj sestra. „To nemôžem povedať, ale určite by nás to mrzelo. Takto je to... no, jednoduchšie. Príjemnejšie.“

„A čo na to hovorí tvoja sestra? Annie?“ Spozornela som, keď som začula svoje meno. Viem, že počúvať cudzie rozhovory sa nepatrí, ale nemohla som si pomôcť. „Je to milé dievča,“ dodala.

„V Annie mám úžasnú podporu,“ začala sestra a ja som sa cítila povznesene. Bolo príjemné počuť o sebe také veci. „Bez nej by sme sa možno k svadbe ani nedokopali. Annie ma od začiatku povzbudzovala. Nikdy jej to nezabudnem.“

Ejha! Sestra mi niečo také nikdy nepovedala. Očividne si úprimné slová šetrila pre niekoho iného.

„Och, to je fajn,“ spokojne dodala Trisha. „Mladé dievčatá niekedy začnú byť žiarlivé na priateľov svojich súrodencov, toho som sa obávala u dievčat. Ale Annie vyzerá ako rozumné dievča...“

Chloé začala niečo splietať: „Och, Annie nikdy nemala s mojimi priateľmi problém, skôr...“

„Zaujímavý rozhovor, nie?“ prudko som sa otočila a chytila za srdce. Vedľa mňa stála Waliyha a usmievala sa.

Sklonila som hlavu a zalial ma stud. To je ale úžasná vizitka, keď ma tu našla, ako odpočúvam rozhovor jej mamy a mojej sestry...

„Neboj sa, tiež to robím,“ veselo ma štuchla do boku. „Tak, o čom sa bavia?“

„O svadbe,“ vysypala som rýchlo. „Veď vieš. A tiež o mne. Preto som počúvala.“

Waliyhin úsmev sa rozšíril. „Oh, už chápem. Aj ja to neznášam.“

Usmiala som sa a zvláštne ma zahrialo pri srdci. Zaynova rodina bola taká... normálna. V pohode. Nedívali sa na mňa, akoby som neexistovala, ale s láskavosťou, rovnako ako ich syn. Zayn nepochybne získal tú najlepšiu výchovu.

„Nedáš si zmrzlinu?“ s nádejou som pozrela na Waliyhu. Keď prikývla, vybrali sme sa do kuchyne, ja s príjemným pocitom, že som si možno našla priateľku.