Vyčerpane som sa zvalila na sedadlo spolujazdca a stiahla okienko. „Rýchlo odtiaľto preč,“ zastonala som.
Vodič sa neveselo zasmial. „Ty si unavená? Ty si tam nebola štyri hodiny, nepodpisovala tie isté plagáty stále dokola a nepózovala na milióny fotiek.“
Zapchala som si uši. „Prestaň. Ničíš mi predstavy o dokonalosti mojej kedysi najobľúbenejšej chlapčenskej skupiny.“
Zayn strčil kľúčiky do zapaľovania. Motor okamžite naskočil a hladko zapriadol. Privrela som oči.
„Len aby si vedela, nemyslel som to tak. Vážim si, že stále toľko ľudí má o nás záujem, ale uznaj, že aj ty by si sa z toho zbláznila.“
Prikývla som. „To je pravda. Tej psychopatke, ktorá ti chcela strhnúť z prstu obrúčku, by som niečo urobila.“
Zayn sa zasmial. „Vieš, s odstupom času je to vlastne vtipné. Akoby tým niečo zmenila. Akoby tým, že mi ten prsteň vezme, zrušila všetko, čo sme si povedali a čo sme spolu prežili.“
„A čo cítite,“ pripomenula som mu. Šinuli sme si to ulicami Londýna a užívali si, že nikto na okolí nepovreskuje ani na nás neukazuje prstom. Toto auto poskytovalo dokonalú anonymitu, za ktorú som bola po toľkom čase strávenom v pestrom kruhu fanúšičiek, ktoré vyvádzali, akoby som nepochybne vyvádzala aj ja, keby sa veci nevyvinuli tak, ako sa vyvinuli, vďačná.
Zrazu sa Zayn začal chechtať. „Aj tak ma najviac dostala tá, ktorá bola presvedčená, že to ty si moja žena a kmásala ti rukami, aby pohľadala obrúčku.“
Zamračila som sa. „Ohromne vtipné. Takmer som od strachu umrela, ale hlavne, že ty si sa zabával,“ podráždene som mávla rukou a vzápätí mi unikol slabučký výkrik, keď Zayn prudko odbočil.
Spokojne sa uškŕňal a ja som ho len prebodávala pohľadom. „Zdriemnem si,“ schúlila som sa do klbka. „Zobuď ma, keď budeme doma.“
...
Zobudila som sa tichého a tmavého bytu. Zmätene som sa poobzerala okolo seba: ležala som natiahnutá na posteli, ponožku na jednej nohe som mala vyzutú, no inak som bola oblečená.
Zmraštila som čelo a pokúšala sa spomenúť si to posledné, čo sa mi stalo. Pamätala som si, že som bola so Zaynom na autogramiáde, ako sme sa viezli autom a...
Ako som zaspala. A očividne som sa zobudila až teraz, takže ten chudák musel celú moju váhu, rovných 53 kíl, vliecť z garáže až sem.
Trochu ospalo som sa posadila, pričom som podcenila samu seba a nebezpečne ma to prevážilo, takže som spadla z postele. Ozval sa príšerný rachot – spadla som totiž rovno na kvetináč, ktorý sa prevrhol, ako inak. Nešťastnej kvetinke sa našťastie nič nestalo, no na všade okolo mňa sa na podlahe váľala hlina.
Chloé vletela do izby, no pri pohľade na mňa len ťažko potláčala smiech. „Ach, Annie, ráno si vždy totálne nemožná.“
„Už je ráno?!“ Dokelu!
Sestra sa zasmiala. „Nie, je jedenásť. Dvadsaťtri nula nula. Ale pre teba je to ráno a si rovnako nemotorná, ako vždy.“
Zazrela som na ňu, aj keď som vedela, že má pravdu. V čase, keď som hore ešte menej ako pätnásť minút sa dejú veci, ktoré lepšie zvládne aj tínedžer s dvoma promile v krvi. Tak či tak som nemala rada, keď si zo mňa sestra takto uťahovala.
„Super,“ zvalila som sa na posteľ. „To môžem ísť rovno spať znovu.“
Chloé ma potiahla za nohy. „A pyžamo čo? Umyť si zuby, odlíčiť sa?“ Už som mala na jazyku štipľavú poznámku, že na rozdiel od nej, ja na seba nekydám kilá make-upu, ale zahryzla som si do jazyka. Aj tak to nebola pravda.
„Daj mi minútku.“
„Za tú minútku už zaspíš, poznám ťa.“ Ale podľa krokov som poznala, že už odišla.
Zavrela som oči a pomaly sa začala uvoľňovať. Od dokonalého stavu spánku ma delil už len kúsok a v tom... niekto pristál vedľa mňa na posteli a ja som sa tak zľakla, že som sa okamžite prebrala, srdce mi divoko tĺklo a dokonca mi unikol aj jeden veľmi dievčenský výkrik.
„Pokoj, to som len ja.“ Začula som známy upokojujúci hlas. Chytila som sa na hrudi, pravidelne dýchala a pokúšala sa upokojiť.
„Prepáč, nevedel som, že ťa až tak vydesím.“ Ruku, ktorú som držala na srdci mi opatrne chytil a ukryl ju vo svojich dlaniach. Zrejme ma to malo upokojiť, no akýmsi čudesným spôsobom som sa cítila ešte vystresovanejšie.
„Chloé ma poslala, vraj mám dohliadnuť na to, aby si nezaspala a prezliekla sa do pyžama.“
Očervenela som. „Bola by som rada, keby si na moje prezliekanie nedohliadal.“
Zasmial sa. „Neboj, som si istý, že tak to nemyslela.“ Chvíľu sme tam posedávali v absolútnom tichu a tme a pôsobilo to veľmi intímne. Potom sa ozval.
„Vieš, premýšľal som... o tri mesiace sa začína turné. Keď sa ti skončí škola, rád by som ťa na časť zobral so sebou, teda ak s tým budeš súhlasiť.“ Zahľadel sa na mňa, v očiach mal otázniky.
„Páni,“ vysúkala som zo seba. „Super, paráda. Určite pôjdem, to by som si nenechala ujsť.“
Usmial sa na mňa a ja som pocítila horúčavu v tvári. Ešteže v izbe bolo také prítmie. „Tak ťa nechám prezliecť sa. Nebudem nakúkať,“ žmurkol na mňa, potom sa postavil a odišiel.
Ešte chvíľu som postávala pred skriňou, dýchala a upokojovala sa. Potom som sa bleskovo prezliekla, umyla si zuby a opäť sa ponorila do ríše snov.
...
V prvom rade sa vám chcem poďakovať, lebo niekedy v priebeh tohto týždňa prekonala TLIF hranicu 1000 reads a ja som z toho naozaj nadšená! Keď som to tu zo začiatku pridávala, tak to nevyzeralo, že by si to malo nakloniť nejako veľa čitateľov :D O to viac ma každý úspech teší.
Viem, že čo sa týka pridávania, tak to nie je práve najlepšie, ale fakt sa snažím, no pravda je taká, že mi to ide akosi pomaly :D Nejako nemám nápady, ale inšpiráciu stále hľadám, tak to snáď príde :)
No a v neposlednej rade dúfam, že budete pokračovať v čítaní tejto fanfiction aj naďalej, hoci neviem, či teraz v svetle nedávnych udalostí budú príbehy so Zaynom dosahovať až taký úspech :D Snáď áno ;)
BINABASA MO ANG
This Love Is Forbidden (Zayn Malik Fanfiction)
FanfictionPríbeh lásky mladej ženy, ťažko skúšanej osudom a popovej hviezdy, ktorí sa do seba zamilovali. Očami dievčaťa, ktoré na svojich krekhých pleciach nesie tiež väčšiu váhu, než je schopné uniesť. Dievčaťa, ktoré bolo vždy to druhé, ktoré sa teší z cud...
