This Love Is Forbidden (Zayn Malik Fanfiction)

19. kapitola (Nový domov)

"Kam to ideme?" naťahovala som krk a snažila sa zorientovať sa v časti Londýna, ktorá mi nebola natoľko známa.

"Uvidíš," odvetil Zayn tajomne. Vôbec ma to nepotešilo.

Na druhý deň po svadbe všetko prebehlo strašne rýchlo. Museli sme sa rozlúčiť so Sammym a Ellie, ale veľmi sme neplakali - v okamihu, keď sa moja sestra stala pani Malikovou, Zaynovi právnici už začali riešiť adopciu a bola to viac-menej formalita.

Naša malá spoločnosť sa rýchlo rozpŕchla - Zaynova rodina odcestovala do Bradfordu s prísľubom, že náš čoskoro opäť navštívia, Anthony a Danny niečo pošepkali Zaynovi, potom sa strašne rozrehotali a utiekli do auta (Zayn sa na nich veľmi nespokojne mračil). No a my traja sme nasadli do auta a vrátili sa do Londýna.

Bola som unavená, hladná a potrebovala som sa osprchovať. Chcela som ísť rovno domov, lenže niečo v Zaynovom šťastnom výraze ma prinútilo k tomu, aby som sa neponosovala.

Zaparkovali sme na Milford Lane pred červeným, tehlovým domom. Zamračila som sa - nemala som chuť na žiadnu návštevu. Prečo ma proste nemohli vyhodiť doma? Aj tak ma nepotrebujú, akurát zavadziam.

Vystúpili sme a Zayn otvoril bránu. Vyzeralo to byť dobre strážene, zrejme ideme navštíviť nejakého bohatého známeho. Alebo možno... pritom som sa úplne prebrala. Možno ideme za manažmentom, aby im Zayn oznámil, že sa už oženil. Možno musím absolvovať nejaký kurz - aby som vedela udržať to tajomstvo a tak.

Ale ten dom pôsobil bezpečne - nie ako hrozba. Prišli sme ku vchodu a Zayn nám otvoril dvere - vo vnútri to bolo moderne zariadené. Nastúpili sme do výťahu a odviezli sa na tretie poschodie -priamo do obrovského apartmánu.

Prvé, čo ma upútalo bolo to, že bol prázdny. Jasné, ten človek mohol byť v pracovni alebo kde, ale pôsobilo to tu osamelo. Apartmán bol zariadený, ale nedotknutý. Akoby tam nikto nebýval.

Pomaly mi to dochádzalo, no nič som nepovedala, lebo som si nebola istá.

Zayn nám naznačil, aby sme šli ďalej, a tak som ako vykročila ako prvá.

Keď som prešla chodbičkou, ocitla som sa v kruhovej obývačke. Kruh, v ktorom sa nachádzala, bol dokonale vykrojený - a takmer po celom jej okraji sa nachádzali dvere k ďalším a ďalším miestnostiam.

"Páči sa ti to?" Chvíľu mi trvalo, než mi došlo, že tie slová sú adresované mne.

Pomaly som prikývla. "Nikdy som nič takéto nevidela."

Zayn prešiel popri mne a posadil sa na gauč, úplne nový. "Napadlo mi, že keď sme už s Chloé manželmi, mali by sme bývať spolu. Nechcel som, aby sme bývali v komplexe s chalanmi, potrebujeme súkromie. No a myslel som, že by sa patrilo začať niekde úplne odznovu..."

Obzerala som sa okolo seba. Toto má byť môj nový domov? Pretože to síce Zayn nepovedal, ale je jasné, že s nimi budem bývať aj ja, veď kam inam by ma dali?

Chloé sa začala usmievať a niečo šťastne drmoliť. Ja som tam len tak stála a obdivovala svoj nový domov. Necítila som smútok, že musím opustiť rodičovský byt - stále sme sa niekam sťahovali, bola som zvyknutá. Ale i tak to bude ťažké.

"Chceš vidieť svoju izbu?" spýtal sa ma Zayn. "Pravdaže, ak sa ti nebude páčiť, môžeš si vybrať inú - zatiaľ som zariadil len obývačku."

Nasledovala som ho ku dverám hneď vedľa obrovskej plazmy. Otvoril ich a mne sa naskytol pohľad na moju novú izbu.

Bola prázdna, no dominovalo jej obrovské okno ako v amerických filmoch. Také to, kde si môžete aj sadnúť. Izba bola dokonalá, ani malá, ani veľká, a s výhľadom do záhrady. Nepotrebovala som vidieť iné, chcela som túto ( i keď časť vo mne bola zvedavá).